Masarykom a ostatnými predstaviteľmi rozličných českých organizácií v USA, v Rusku, vo Francúzsku a v Anglicku, ako aj predstaviteľmi Slovenskej ligy v USA ako jedinými Slovákmi, ktorí sa verejne prihlásili k organizovanému zahraničnému odboju.
„Dokonštituovaným“ americkým Slovákom, ale aj tým americkým Čechom, ktorí uznávali Slovákov za samobytný národ, bolo jasné, že spoločný štát dvoch rovnoprávnych národov nemôže byť nič iné než štát federatívny. A práve vďaka Clevelandskej dohode sa americkí Slováci rozhodli podporovať všetky akcie zahraničného odboja, reprezentovaného najmä osobnosťou prof. T. G. Masaryka. Pochopiteľne, nie v nejakom podriadenom postavení, ale v duchu úplnej rovnoprávnosti dvoch bratských národov.
19. októbra 1916 sa v Kyjeve zišli poprední ruskí Slováci: Vladimír Hurban (syn Svetozára Vajanského), Jozef Gregor-Tajovský (vtedy tajomník Slovenskej národnej strany), Janko Jesenský a ďalší, aby vo svojom prvom verejnom programovom prejave Náš cieľ doslovne proklamovali:
„Náš cieľ je – slobodný slovenský národ.
Blízky krevný i kultúrny zväzok, politicko-historické tradície, životné potreby budúcnosti, ťažké postavenie malých úplne samostatných štátnych jednotiek vedú slovenský národ s českým národom k politickej jednote.
Samostatné Slovensko a samostatné české zeme spojujú sa v jeden štátny celok.
My všetci, ktorí sa nachodíme mimo Slovenska, nemôžeme si prisvojovať práva presného predurčenia vnútornej organizácie budúceho štátu; to bude úlohou a povinnosťou slovenského a českého národa, krvácajúceho ešte teraz pod jarmom nemeckým a maďarským. Ale sme presvedčení, že vyslovujeme túžby slovenského národa, keď vyhlásime, že Slovensku v budúcom štáte musí byť zabezpečená úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčovania a vývinu.“
Zdalo by sa, že podstatné otázky česko-slovenského vzťahu v budúcnosti sa vyriešili už v rokoch 1915-1916. Žiaľ, narazili na nekompromisné prejavy ideológie čechoslovakizmu, na tvrdohlavé presadzovanie teórie jednotného československého národa. Mohli na ne naraziť popri inom aj preto, že Slováci v zahraničí nemali vtedy takú autoritatívnu a silnú osobnosť, akou nesporne bol T. G. Masaryk, uznávaný napriek nesúhlasu s niektorými jeho názormi aj poprednými americkými a ruskými Slovákmi za vedúcu osobnosť československého zahraničného odboja.
Sila a vplyv Masarykovej osobnosti, stojacej na čele zahraničného odboja, presadili sa aj do všetkých oficiálnych dokumentov tohto odboja v období 1916-1918.
V máji 1918 T. G. Masaryk po prvý raz vo svojej funkcii vedúcej osobnosti zahraničného odboja prišiel do USA. 31. mája 1918 na schôdzke americkej odbočky Československej národnej rady v Pittsburghu navrhol zástupcom amerických Čechov a Slovákov anulovať Clevelandskú dohodu z 22. októbra 1915 a sám koncipoval novú tzv.