Vyšetrovanec sa ho musel naučiť naspamät, a potom nasledovali skúšky. Dvakrát denne. Väzňovi venovali osobitnú pozornosť. Udelili mu obhajcu a prišiel súd. Zopakovalo sa všetko, čo pri skúškach, s tým rozdielom, že teraz to už bolo naostro. Referent, ktorého obžalovaný pekne vypovedal, to pokladal za osobnú zásluhu. Často sa stávali nepríjemné nehody, kedže obžalovaní nesmeli nosiť traky ani opasky, často im teda padali nohavice. Stalo sa to napríklad Ottovi Šlingovi. Vtedy sa rokovanie muselo prerušiť, obžalovaného upodozrievali, že to urobil náročky a to samozrejme vrhlo tieň aj na referenta. Proces bol dokonale pripravený. Už pred procesom boli hotové otázky, odpovede, ale aj rozsudky.

Podľa § 78 ods. 3 trestného zákona obžalovaní Rudolf Slánský, Bedřich Geminder, Ludvik Frejka, Vladimír Clementis, Bedřich Reicin, Karel Šváb, Rudolf Mergolius, Otto Šling, Otto Fischl a André Simone sú obvinení z velezrady, sabotáže, vyzvedačstva a vojenskej zrady a odsudzujú sa na trest smrti. Podľa § 78 ods. 3 tr. zák. so zreteľom na ustanovenie § 22 ods. 1 tr. zák. obžalovaní Artur London, Vavro Hajdu a Eugen Löbl sú obvinení z velezrady, sabotáže a vyzvedačstva a odsudzujú sa na trest odňatia slobody doživotne. U všetkých obvinených vyslovuje s strata štátneho občianstva.


Paradoxom bolo, že takmer všetci obvinení a odsúdení zo spáchania trestných činov velezrady, sabotáže a rozvratu republiky sa aktívne alebo pasívne zúčatsňovali odboja v II. svetovej vojne proti fašistickému Nemecku a boli za takéto isté obvinenia (rozvracanie Nemeckej ríše, spolčovanie s ruskými a inými agentami) postihovaní, väznení a mučení v koncentračných táboroch.
Namiesto vďaky, úcty a obdivu boli vlastnou komunistickou vládou, ktorej sami pomáhali k víťazstvu a súčasne boli jej predstaviteľmi krátko po oslobodení Československa, potom, ako sa dostali k moci, uväznení a mnohí aj popravení.
Po smrti Stalina a Gottwalda v roku 1953 boli všetky politické procesy ukončené, ale trvalo prakticky ešte desať rokov, pokiaľ boli všetci nespravodli odsúdení v plnej miere rehabilitovaní.

Eugen Löbl: "Bol som celkom normálny človek- ibaže už som nebol človekom.".