Po II. sv. vojne bývalé ČSR nastúpilo rýchlu cestu k obnove krajiny, zvýšeniu výroby vo všetkých oblastiach a súčasne sa zvyšovala aj úroveň ľudu. Po februári 1948, keď s výraznou podporou Sovietskeho zväzu zvíťazila KSČ, javilo sa ako nutnosť potlačiť všetky formy akéhokoľvek odporu proti novej politickej línii, vytýčenej komunistami, ktorá mala priviesť našu krajinu od pôvodnej ľudovodemokratickej fromy cez socializmus až do komunizmu.
Stalin ako bývalý predstaviteľ Sovietskeho zväzu sa zo všetkých síl snažil potlačiť v štátoch strednej a východnej Európy akékoľvek náznaky demokracie a slobody. Snažil sa tieto štáty plne podriadiť svojim záujmom a žiadal takmer bezvýhradnú poslušnosť. Vtedajší komunistický novozvolený prezident Klement Gottwald bezvýhradne prijímal Stalinovu autoritu a v podstate súhlasil s nátlakom Stalina na začatie politických procesov v našej krajine, čo malo vniesť do radov bývalých príslušníkov buržoáznodemokratického hnutia, ale aj do radov komunistov a v podstate celého ľudu strach a obavy, ale najmä bezvýhradnú poslušnosť. Za týmto účelom na Stalinov priamy rozkaz pricestovali do vtedajšej ČSR z Ruska tzv "poradcovia" (medzi funkcionármi aj domácky nazývaní "naši učitelia"), ktorí pôsobili na každom ministerstve, na ÚV KSČ, a predovšetkým v bývalej ŠTB. Postupne prikazovali obviniť z velezrady desiatky vedúcich štátnikov a funkcionárov KSČ, osobne obete vyberali, zostavovali hlavné body obžaloby a nakoniec vypracovali rozsudok. Najznámejším politickým procesom bol proces označovaný ako "Protištátne sprisahanecké centrum" na čele s Rudolfom Slánským.