Armáda ČSR

Po vzniku CSR sa okrem iných dôlezitých otázok vynorila aj otázka budovania armády. Všetky zaciatky sú tazké a inak tomu nebolo ani pri budovaní vojska. No však v prvom rade bolo treba zachovat integritu novo vzniknutého štátu, ktorá bola ohrozovaná zvyškami ríšskej moci na našom území. O to sa starala naša armáda za pomoci Francúzov i Talianov. Pri odstranovaní odporu zo strany úradov a štátnej moci boli nasadené v prvom rade prítomné jednotky, ale tu vystupoval problém. Ešte v novembri 1918 bolo na východnom fronte 60,000 našich vojakov, v Taliansku 20,000 vojakov, vo Francúzsku 10,000, v srbských posádkach viac nez 1,000 príslušníkov, v anglických tak isto a v armáde USA az 42,000 vojakov! Takto bol náš vojenský potenciál az 140,000 vojakov. A k tomu v Taliansku bola od novembra organizovaná tzv. ČS domobrana, zlozená prevazne z našich zajatcov, ktorá mala onedlho 60,000 muzov. Náš vojnový potenciál bol niekolkonásobne väcší nez portugalský expedicný zbor a rovnal sa priblizne armáde Belgicka, Rumunska, ci Srbska. Naše légie nosili výzbroj príslušnej spojeneckej armády, prípadne boli oznacení nejakým znakom cs. príslušnosti - napr. bielo-cervenou stuzkou. Naša ozbrojená moc sa budovala postupným navracaním našich vojsk zo zahranicia. Velmi si však neoddýchli, pretoze hned od zaciatku museli byt vojaci nasadzovaní do pohranicia. Do januára 1919 sa vrátili i zvyšní legionári z Talianska, Francúzska a ostatných štátov, co velmi pomohlo narýchlo utvoreným a pomerne slabým dobrovolníckym plukom. Náš úspešný postup proti Mdďarom bol zastavený vtedy, ked uz im hrozila úplná porázka a obsadenie Budapešti. Vtedy zasiahli štáty Dohody a my sme museli postup zastavil, samozrejme pod podmienkou, ze Madari uz nebudú svoje územné poziadavky uplatnoval násilím. Konecný tvar nadobudla naša armáda v roku 1920, kedy sa vrátili poslední príslušníci našich vojsk z východného frontu. Niektoré legionárske pluky (1-12, 12-24, 30-39) sa spojili a utvorili jednotný armádny útvar. Vo výzbroji prevazovala tradícia a hradná stráz majúc tri saty nosila uniformy légie ruskej, francúzskej a talianskej. V apríli 1920 bola naša armáda podlozená branným zákonom. Predpisoval brannú povinnost pre všetkých muzov vo veku od 20 do 50 rokov. Základná sluzba trvala 2 roky pre všetkých a v roku 1927 sa dostalo pre niektorých brancov výnimky, kedy boli povinní zostat v armáde len tri mesiace.

Do veku 40 rokov je muz v prvej brannej kategórii, kedy sa zúcastní niekolkých cvičení a manévrov a do 50. roku zivota je v druhej brannej kategórii. V roku 1927 bol aj stanovený pevný povinný pocet za rok odvedených vojakov, co bolo 70,000. Vojenským pokrokom nadobudli naše pešie pluky okrem pušiek (rucníc) aj lahké a tazké gulomety, mínomety, technické oddiely, spojovatelov a rôzne sluzby.