Po víťazstve Grékov na Peržanmi vzrástol politický vplyv strednej vrstvy obyvateľstva. Najdôležitejšou zložkou v politickej štruktúre bolo ľudové zhromaždenie, ktoré zvolávali 40 krát do roka.
Počas Grécko Perzských vojen vzrástla moc vojenských veliteľov (stratégov), ktorých si volili hlasovaním, kým ostatných členov volili losovaním. Skutočným vládcom bol ten, ktorého zvolili za prvého stratéga.

V rokoch 443 p.n.l. – 429 p.n.l. bol zvolený zvolení Perikles. Hoci pochádzal z aristokratickej rodiny, bol zástancom demokracie. Pod jeho vedením sa Atény stali námornou veľmocou medzi gréckymi mestskými štátmi. Pričlenil k Aténam aj rozsiahle územia v okolí Atén – Aténsky štát. Perikles organizoval výpravy aj do čiernomorských kolónií. Podporoval rozvoj obchodovania s kolóniami -> Atény bohatli.
Perikles upravil niektoré Aténske zákony, posilnil politickú moc obyvateľov s malým majetkom. Od Aeropagu prevzal moc a pridelil ju tzv. porotným súdom. Porotné súdy zasadali počas ľudových zhromaždení a mohli sa ich zúčastniť aj théti, ktorý boli bezmajetný, ale mali práva slobodných občanov.

Vzrastajúca moc Atén sa však nepáčila Sparte. Dochádza k otvorenému konfliktu medzi Spartou a Aténami -> Peloponézska vojna.
431 p.n.l. – 404 p.n.l. – vojnový konflik medzi Spartou a Aténami.
Príčiny:
- Sparta si posilnila svoju moc na Peloponézskom polostrove a zo svojimi spojencami bola združená v Peloponézskom spolku
- Atény ovládali skoro celú Atiku a majú vedúce slovo v Aténskom námornom spolku
- Obe mestá chceli získať nadvládu nad gréckymi polis
Došlo ku krvavému vojnovému konfliktu. Táto vojna zasiahla takmer všetky grécke mestské štáty. Atény mali výborné loďstvo a Sparta mala prvenstvo na súši.
Sparťania sa dostali až do Atiky a všetko spustošili. Dedinské obyvateľstvo utieklo do Atén. V dôsledku masového prílevu obyvateľstva vypukol v Aténach v roku 429 p.n.l. mor, v ktorom zomrel aj Perikles.
V 20-tych rokoch je nerovnomerné rozmiestnenie síl. Nikto nemá väčšie úspechy. V roku 415 p.n.l. Atény podnikli výpravu na Sicíliu, kde sa snažili získať mesto Syrakúzy, chceli si s tým zabezpečiť dodávky obilia pre mesto. Atény však utrpeli zdrvujúcu porážku a väčšina vojska padla do otroctva.
Poslednú zdrvujúcu porážku utrpeli Atény v roku 405 p.n.l. pri Aigospotamose (Kozia riečka). Po porážke boli Atény donútené zbúrať svoje hradby. V Aténach bola nastolená vláda tyranov – oligarchia.

Atény utrpeli hospodársku aj spoločenskú porážku. V polovici 4.