storočí neboli priaznivé sociálne a hospodárske podmienky pre štátnu centralizáciu ako v ostatných západoeurópskych krajinách okrem Talianska. Kráľovská moc v Nemecku bola dočasne upevňovaná len vtedy, keď feudálovia potrebovali ustrednú moc na zosilnenie moci nad znevoľňovaným roľníctvom, lebo vtedy, stála kráľovská moc v čele ich vojenských útokov. Spomalený vývoj feudalizmu v 10. a 11. storočí spôsobil, že nemecký feudály mali záujem o priame podmanenie susedných zemí. Preto sa snažili uspokojiť svoje snahy vo výbojoch. VZNIK NEMECKÉHO KRÁĽOVSTVA A OBNOVENIE CISÁRSTVA
Na začiatku 10. storočia za prvého predstaviteľa saskej dynastie (919 – 7024), kráľa Henricha1. Vtáčnika (919 – 936), tvorili všetky nemecké vojvodstvá jedno kráľovstvo. Od začiatku 10. stor. sa nazývalo nemeckým kráľovstvom.
Za Henricha Vtáčnika bola prevedená vojenská reforma. Súvisela s vpádom maďarských kmeňov, ktoré na konci 11. stor. obsadili Panoniu a podnikali odtiaľ najazdy na západnú Európu. V boji sa Henrich opieral o svojich sluhov neslobodného pôvodu a taktiež o vojsko slobodných sasov. Henrich vytvoril veľkú družinu rytierov – ťažkoodencov, vybudoval opevnenia – hradiská na hraniciach Saska a Durinska. Spojené sily nemckých vojvodstiev dosiahli roku 933 nad Maďarmi víťazstvo. Povstania veľkých feudálov proti kráľovskej moci však neustávali, a ich postavenie bolo na začiatku 10. stor. vrtkavé.
V polovici 10. stor. sa snažila kráľovská moc oprieť o cirkevných feudaloch (biskupy a opáti). Nástupcom Henricha Vtáčnika Oto1. (936-973) sa snažil zvýšit moc biskupov a opátov nad roľníctvom tým, že rozlišoval ich imunitné práva (udelením tkzv. Ottonských privilégií). Zato Oto1. začal od nich požadovať, aby vykonávali právnu a vojenskú službu, a svojvoľne, bez vedomia pápeža, biskupov menoval a zosadzoval. Táto politika sa nazývala „biskupskou politikou“ Ota 1., ktorú robil preto, aby využil cirkevných feudálov na skrotenie svetských feudálov, ale bolo to neúspešné.
Nemecké kráľovstvo viedlo od svojho vzniku dobyvačnú politiku proti Polabským Slovanom ( kmeňov bodritského a lutického zväzu). Polabský Slovania sa však postavili nemeckým feudálom na odpor. Aj keď povstanie jedného zo slovanských kmeňov, ratarov, bolo kruto potlačené, neviedla ani tá okolnost, že Henrich Vtáčnik dobyl hlavné stredisko Havolanov Míšeň k úplnému podmaneniu Polabských Slovanov. Neboli k Nemecku pripojene a jedine sľúbili prijať kresťanstvo a platiť daň.
Dobyvačná politika nemeckých feudálov proti Slovanom pokračovala aj za Ota1.