Rovnako ako západofranský štát Francúzsko, odtrhol sa Východofranský štát Nemecko od riše Karolovcov po jej rozpade. Podľa Verdunskej zmluvy 843 prešli oblasti na východ od Rýna (územie Nemecka) do rúk jedného z vnukov Kraola Veľkého- Ľudivíta Nemca. Nemecko nebolo jednotné ani etnicky, ani politicky. Delilo sa na: Švábsko ( na hornom toku Dunaji), Bavorsko ( na východ od rieky Lech ), Fransko (na strednom toku Rýna a rieke Mohan) a Sasko s Durinskom ( medzi prítokmi Rýna a Labe). V prvej polovici 10 storočia bolo k nim pripojené ešte Lotrinsko (ústie Rýna a Šeldy takmer po horný tok rýna), kde bolo usadené zmiešané románske a nemecke obyvateľstvo. Rolu 1032 sa pripojilo aj kráľovstvo Burgunské.
Vo východofranskom štáte bol už známy 3-poľný systém. V hospodárskom živote Nemecka prevládalo poľnohospodárstvo. Vinárstvu sa darilo hlavne v porynskej oblasti. Na juhu Nemecka a v horských oblastiach Švábska a Bavorska bol chov dobytka.
PROCES FEUDALIZÁCIE
Na území skoršieho franského štátu, ktoré tvorilo terajšie Nemecko, t.j. oblasť medzi Rýnom, Labe a stredným tokom Dunaja, začal proces feudalizácie ešte za Karola Veľkého na celom území. Prebiehal pomaly a nerovnomerne. Príčinou tohto pomalého a nerovnomerného vývoja bola vzdialenosť od rímskej ríše. Feudalizácia najrýchlejšie prebiehala v Švábsku a najpomalšie v Sasku. S rozvojom feudalizácie, t.j. rast veľkostatkou s postupným znevoľňovaním roľníctva, menilo sa aj postavenie občiny-marky. Niekedy každý roľnik vlastnil pozemok (hufe), s ktorým mohol disponovať ako allodem, t.j. mohol ho ľubovoľne deliť, odkázať, darovať, predať. V spoločnom užívaní ostali len almendy – nerozdelená občinová pôda a pozemky: lesy, pastviská, pozemky okolo riek atd. Pri feudalizácii roľník ďalej obrábal pôdu, ale už nebol jej vlastníkom. Zmenil sa zo slobodného človeka na závislého na feudálnych pánov, alebo bol nevoľníkom úplne. Roľník musel odvádzať feudálnemu vlastníkovi rentu. Tento proces, kde strácal roľník svoju pôdu závisel od rozkladu občiny. Existovali ešte občiny, ktoré boli slobodné. Ale rôznymi poplatkami, súdnymi pokutami, vojenskou službou a priamym násilím veľkostatkárov, aj slobodní roľníci boli závislí na feudáloch. Feudalizácia sa však stretla aj s odporom znevoľňovaného roľníctva. Dokladom toho bolo povstanie stellingov v 9. storočí proti vlastnej šľachte a franským veľkostatkárom.za pomoci kráľovskej moci a cirkvi zdolávali odpor roľníkov.
V Nemecku v 10. a 11.