Stredovek histórie je ohraničený pádom Rímskej ríše a Renesanciou. Trval približne od 5. Storočia do Kolumbového objavenia Ameriky roku 1492. Stredovek bol obdobím rytierov, feudálov akresťanskej spirituality. Ku klúčovým udalostiam tejto epochy patrili križiacke výpravy a budovanie veľkolepých katedrál. Na začiatku 9. Storočia mal knieža Pribina hlavné hradisko v Nitre a z neho ovládal oblasť od Malých a Bielych Karpát až po Hron. Pribina však bol zo svojho kniežatstva vyhnaný so svojím synom Koceľom sa vydali dolu na juh Mojmírom- kniežaťom Moravanov nad Dunajom.Spojením týchto dvoch kniežatstiev (Moravské a Nitrianske)boli položené základy neskoršej Veľkomoravskej ríše.
Mojmír bol vládca, ktorý nerobil nijaké prekážky šíreniu kresťanstva vo svojej krajine. Či to už bolo slovom alebo mečom ale práve toto šírenie podporovalo jeho postavenie.
- Pribina s malým synom Koceľom dostal od kraľa Ľudovita Nemca veľké léno pri Blatenskom jazere na rike Sála. Okolo roku 861 v boji zahynul. Hodnosť kniežaťa i majetky po ňom zdedil jeho syn Koceľ, muž rozhľadený, kultúrny, ktorý sa hlboko zapísal aj do našich dejín. Práve v dobe, keď sa Koceľ ujímal držby, rozhodol sa Rastislav , aby zavŕšil nezávislosť svojej krajiny , obrátil sana pápeža Mikuláša so svojou žiadosťou o osamostatnenie Veľkomoravskej ríše zo stránky cirkevnej a o zriadenie vlastného biskupstva. Pápež Mikuláš Rastislavovej žiadosti nevyhovel. Tak sa knieža Rastislav obrátil so svojou žiadosťou na byzanský dvor niekedy v prvej polovici roku 863. Byzanskému cisárovi Rastislavova žiadosť padla veľmi vhod. Mohol rozšíriť svoj vplyv do tradičných oblastí rímskej kúrie a priamo dp srdca záujmovej sféry Východofranskej ríše k strednému Dunaju. Za vedúcich misie vybrel brato Metoda a Konštantína. Na svoju cestu na Veľkú Moravu sa veľmi dobre pripravili. Z malej gréckej abecedy zostavil prvé slovanské písmo hlaholiku a do macedónskeho jazyka preložil výňatky z Evanjelia a byzantský Súdny zákon pre laikov. Koncom jesene 863 prichádza byzanská misia na Veľkú Moravu. Nebola to najpriaznivejšia doba. Zúrila tu vojna a krajinu znepokojoval kráľ Ľudovít Nemec. Konštantínovi a Metodovi nešlo iba o šírenie a upevňovanie kresťanstva. Na hlavnom veľkomoravskom hradisku, v sídle kniežaťa Rastislava, otvorili školu a zhromaždili okolo seba početných žiakov. Konštantín pokračoval vo svojej prekladateľskej činnosti. V tomto období preložil celé Evanjelium, Žaltár, breviár a iné bohoslužobné knihy.