Činnosť Konštantína a Metoda vo Veľkomoravskej ríši od samého začiatku narážala ma nenávisť franských kňazov. Obviňovali ich že zaviedli sloviensky jazyk ako bohoslužobný. Nový pápež Hadrián II. Schválil sloviensky jazyk za liturgický, rovnocenný latinskému, gréckemu a hebrejskému. Neskôr poslal aj bulu o tom kniežaťovi Rastislavovi, Koceľovi a Svätoplukovi. Metod a niektorí Konštantínovi žiaci boli vysvätení za kňazov. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a 14. Februára 869 umrel. Metod sa vracia s vysvätenými kňazmi k moravským Slovienmi. Tam opäť zúrila vojna. Preto sa sprievod zdržal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Po rozhovoroch o Metodových plánoch ho Koceľ roku 869 s 20 žiakmi vysiela naspäť do Ríma so žiadosťou, aby ho pápež vysvätil za biskupa. Pápež Hadrián II. Obnovuje dávno zaniknuté panónske arcibiskupstvo (Sirmius), ku ktorému pripojuje aj Veľkú Moravu, Metoda vymenúva za panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta. Metod sa v novej hodnosti vracia ku Koceľovi a na Veľkú Moravu, aby sa ujal funkcie a pokračoval v začatom diele. Po bojoch sa Svätopluk stal Vladykom na Veľkej Morave. Bol to muž cieľavedomý, bystrý a tvrdý. Túto historickú udalosť o tisíc rokov neskôr ospieval v epose Svätopluk veľký slovenský básnik Ján Hollý. Svätoplukovým cieľom bola nezávislosť Veľkomoravskej ríše a moc. Na žiadosť Svätopluka bol arcibiskup Metód prepustený z väzenia bavorského kléru v roku 873 a biskup z Ankony ho odprevadil na Veľkú Moravu. 6. apríla 885 veľkomoravský a panónsky arcibiskup Metód zomrel.
V období vlády Svätopluka stáva sa Veľká Morava hodnou svojho mena. Niekoľko pokojných mierových rokov využil Svätopluk na rozširovanie hraníc a vplyvu Veľkomoravskej ríše na okolité slovanské kmene. Na východe rozšíril Veľkú Moravu až do Potisia, ne severe si podrobil kniežactvá Holasicov a Opolanov na rieke Odre, potom obsadil Slezanov, Vislanov, ako aj rozsiahle územia Bielych Chorvátov. V tejto dobe užšie pripútal k Veľkomoravskej ríši aj české kmene. Tieto krajiny však Svätopluk vojensky natrvalo neobsadzoval. Uspokojoval sa iba s odovzdávaním ročného poplatku, tribútu, a so šírením kresťanstva v nich. Veľká Morava bola na vtedajšie európske pomery mocný štát. Náležite vyvinula štátnu organizáciu, primeranú ideológiu, kultúru, a hlavne vyvinutú výrobu – roľníkov a remeselníkov, ktorí boli schopní vyrobiť viac, ako spotrebovali. Staré slovanské kmeňové zriadenia v tejto oblasti už dávno zanikli a vytvorilo sa nové spoločenské zriadenie – feudálne.