V posledných rokoch archeológovia, najmä v strednom a dolnom poriečí Moravy, odkryli celý rad obrovských veľkomoravských hradísk. Veľké objavy urobili aj v Nitre, na Bratislavskom hrade a na Devíne. V slovenskej oblasti veľkomoravského hradiska v Nitre, Bratislave a inde boli od samého začiatku uhorského štátu župnými hradmi. Veľkomoravské hradiská boli skôr opevnené mestá, ako hrady. Okolo nich sa sústreďovali početné osady remeselníkov a roľníkov.
Veľkomoravskí panovníci si vydržovali dvor, na niektorí z duchovných bol kancelárom. Bol tam aj továrnik – hospodár, ktorý obstarával všetko potrebné, stolovník, pohárnik. O dôležitých otázkach sa radil so svojimi kniežatami a veľmožmi. Vojenskou oporou vladyku bola jeho družina. Knieža ich odmeňoval podielom na koristi a všetkým, čo potrebovali. Družiny mali aj veľmoži a najmä župani, ktorí viedli do boja aj jednoduchý ľud bojujúci ako pešiaci. Vo Veľkomoravskej ríši bolo bežné aj otroctvo. Otrokmi sa mohli stať slobodní za prichytenie pri pohanských obetiach, za krádež, smilstvo a potom otrokmi boli najmä zajatci. Svoju cenu si však mohli odpracovať a tak sa vykúpiť. V starom Uhorsku, až do polovice 13. storočia otroci bývali ostrihaní na pol hlavy. Nad týmto spoločenským poriadkom bdel zákon, cirkev a najmä moc vladyku – štát. Základom veľkomoravskej spoločnosti a štátu boli tí, ktorí stáli na poslednej priečke spoločenského rebríčka – roľníci a remeselníci. Oni živili a šatili vládnúcu triedu. Stavali hradiská a chrámy. Vyrábali zbrane pre družiny, kniežatá, a veľmožov – županov. Domy roľníkov boli malé, jednopriestorové, zapustené do zeme. Stany bývali nabíjané z hliny, alebo vypletané z prútia a obhádzané hlinou, niekedy aj zrubené z dreva. Strechy pokrývali slamou alebo šindľami. V chyži bývalo otvorené ohnisko alebo pec. Vnútorné zariadenie bolo skromné.
Pestovali sa všetky druhy obilia, najmä proso. Sialo ručne. Kosilo sa srpmi a iba na trávu sa používali krátke kosy. Obilie uskladňovali v zbožných jamách hruškovitého tvaru – tam bolo najbezpečnejšie pred ohňom, ale aj pred vojnovým plienením. Na múku ho mleli zväčša ručne, v žarnovoch. V záhradkách a sadoch sa pestovali v podstate všetky dnes známe druhy zeleniny a ovocia. Poznali už aj vinohradníctvo. Rozšírený bol chov včiel v úľoch. Med bol jediným sladidlom. Z neho robili u všetkých Slovanov rozšírenú a obľúbenú medovinu. mali všetky druhy domácich zvierat. Jedným zo základných, vysoko špecializovaných remesiel u moravských Slovienov, bolo hutníctvo – výroba železa. Veľmi rozšíreným remeslom bolo stále hrnčiarstvo.