Roku 1311 bol už pánom stolíc Abovskej, Zemplínskej, Užockej a spišským županom. Karola Róberta uznával za kráľa podľa toho ako mu to vyhovovalo. Vďaka podpore pápežskej stolice, najmä však pôžičkám talianskych bankárov, sa zlepšilo aj postavenie Karola Róberta. Roku 1311 sa dal už štvrtý krát korunovať za kráľa, tento raz už pravými svätoštefanskými klenotmi. Cítil sa už natoľko silným, aby k vernosti prinútil všetkých odbojných feudálnych pánov. Karol Róbert bol jeden z veľkých uhorských panovníkov – kráľ, hospodár a reformátor. Zabezpečil obrovské bohatstvo svojmu rodu Anjouovcom, dal do poriadku hospodárstvo krajiny, naplnil kráľovskú pokladnicu, čo umožnilo jeho synovi a nástupcovi Ľudovítovi Veľkému robiť v Európe „svetovú“ politiku. Hlavným zázemím úspechov a slávy uhorských Anjouovcov bolo práve Slovensko s obrovskými bohatstvami drahých kovov. V Uhorskom kráľovstve bolo odpradávna zvykom každoročne vymieňať peniaze. Karol Róbert sa rozhodol zaviesť razbu novej drobnej mince – zlaté a strieborné platidlo. V týchto časoch sa po celom Uhorsku a po susedných krajinách rozšírila správa o ohromných náleziskách zlata v potoku Rudnica a v Kremnických vrchoch. Zlatokopi sa sem zbiehali zo všetkých strán. Aby tu Karol Róbert podporil ťažbu a privábil sem baníkov, rozhodol sa dať najväčšej baníckej osade Kremnici, s ktorou neskôr splynuli aj susedné osady, privilégiá slobodného kráľovského mesta a založiť tu mincovňu. Základy zlatej Kremnice boli položené. Roku 1329 sa v mincovni razia strieborné uhorské groše. Od roku 1335 vychádzajú prvé zvonivé kremnické zlaté dukáty. Úspech hospodárskych reforiem Karola Róberta do značnej miery závisel práve od veľkého rozkvetu baníctva na strednom a východnom Slovensku. V Kremnici sa v polovici 14. storočia vydolovaná ruda drvila asi v 30 mlynoch a na čisté zlato sa tavili v 6 hutách. O 100 rokov neskôr tu už bolo 40 banských mlynov a 12 hút. V susednej striebornej Štiavnici sa v tejto dobe vyrobila polovica všetkého striebra vydolovaného v Uhorsku. Vyše 5000 kg ročne. Popri banských mestách začali mnohé mestá rozkvitať aj ako strediská obchodu a remesiel. Na západnom Slovensku na tzv. Českej ceste na najbohatšie a najväčšie mesto vyrástla Trnava. Tu už vtedy jestvovali združenia kupcov, gilda. Bratislava sa začala vzmáhať až v druhej polovici tohto storočia. Bohaté mestá sa v tomto období ohradili mohutnými hradbami, ktoré boli symbolom stredovekých mestských slobôd. Za hradbami žili v blahobyte i biede bohatí a úplne chudobní mešťania.