Benito Mussolini - politická kariéra

DUCE v bludnom kruhu fašizmu

Dňa 29.10.1922 sa po dvojročnej hospodárskej kríze stal predsedom talianskej vlády vodca fašistickej strany Benito Mussolini.Nik nevedel presne, čo od neho môže očakávať. Jedni sa nazdávali, že obnový pokoj a poriadok , iný sa nazdávali, že zlepší ich životné podmienky. Za dva roky ovládol rozhodujúce posty vo vláde, hrozbami násilia vydieral parlament a terorom v uliciach zastrašoval občanov. V lete 1924 sa proti nemu otvorene postavila parlamentmá opozícia. Nedokázala však dosť rýchlo konať , takže nemohol prejsť do útoku a sústrediť sa na politickú moc vo svojich rukách. Poslušnosť strany si zabezpečil čistkami, oddiely milície prísne scentralizoval, aby nimi mahol disponovať len on. Definitívne, ,,raz a navždy” zakázal akékoľvek iné politické strany a v jednofarebnom fašistickom parlamente presadil zákon, podľa ktorého sa Veľká fašistická rada, dovtedy orgán fašistickej strany, stala vrcholným orgánom štátu nadradeným vláde, parlamentu a v istom slova zmysle aj kráľovi.Jej predsedom sa stal Mussolini.
Mussolini priam žiaril, už nielen na verejnosti, ale aj v súkromí sa nechával oslovovať DUCE.
Jeho žena Rechele prekvitala šťastím. Vôbec nežiarila na manželové milenky, veľmi pokojne prijala aj jehonemanželského synajej muža, ktorý právom nosil meno Mussolini, lebo otec sak nemu oficiálne priznal krátko predtým ako sa oženi Rachele, s ktorou mal už vtedy dcéru Eddu. Mussolini mal štyri deti. Najstaršia Edda sa práve začala pohybovať vo vyššej spoločnosti a voku 1930 sa vydala za grófa Galeazza Ciana, v tom čase vyslanca, neskôr minister ,,ľudovej kultúry“ a až do tragického konca minister zahraničia. Zdalo sa, že taliani sa s diktatúrou zmierili. Konjuktúra sa v druhej polovici dvadsiatich rokov nevyhla ani Taliansku a fačistická tlač zlepšenie životnej úrovne a hospodársky rozvoj predkladala div nie jako fašistický zázrak.
Zo sebaupokojenia vyrušili Mussoliniho len tri krátko po sebe nasledujúce atentáty. Prvá guľka Mussoliniho na nose.

Tretí atentát zosnovali fašisti sami,aby ukázali tvrdé opatrenia protianti fašistom, najmä prijatie zákona na ochranu štátu, ale aj za útok na Mussoliniho.Vzápätí Mussolini otvoril obávanú tajnú políciu OVRA a mimoriadné súdne tribunály rozhodujúce o vine za politické delikty.
Keď prepukla hospodárska kríza, Mussolini sa opäť priklonil k dvojkoľajovej politike.Na jednej strane to boli brutálne zákroky voči štrajkujúcim a na strane druhej otvoril verejnú diskusiu o hospodárskych otázkach, vyhlásil, že hľadá tretiu cestumedzi kapitalizmom a komunizmom, a vyzval všetkých ekonómov aby mu pomohli nájsť východisko.Len čo sa hospodárstvo pozbieralo Mussolini všetky diskusie rázne ukončil. Narozdiel od Hitlera a Stalina, Mussolini nevedel odhodlať k takým brutálnym a rozsiahlym represiám, aby likvidoval všetkých, ktorý prejavili samostatný postoj. Východisko videl vo vojne. Mussoliniho vôľa po moci. Ho priviedla do úplnej závislosti od Hitlera.Po porážke Etiópie, obetovanej spojencami i Spoločnosťou národou, Mussolôini pochopil, že bez silnejšieho spojenca si nebude môc´t dovoliť žiadne nové výboje. V októbri 1936 podpísalo fašistické taliansko a nacistické nemecko prvú zmluvu o spolupráci. Mussolini veľko hubo vyhlásil, že vznikla ,,os, okolo ktorej sa bude točiť Európa“.Vzápätí začali spoločnú intervenciu v Španielsku protiá legálne zvolenej vláde, v prospech generála Franca. Po intervencii v Španielsku obsadili malé a takmer bezbranné Albánsko.
Veľká fašistická rada, ku ktorej zvoleniu dal ešte sám súhlas, prijala 19 hlasmi návrh Dina Grandiho-,,fašistu prvej hodiny“, aby obmedzila moc vláde a kráľovi, armáde avláde vrátila právomoci podľa ústavy, ktorá nikdy nebola zrušená. Po hlasovaní si Mussolini vybavil audienciu u kráľa a pravdepodobne mu chcel navrhnúť rekonštrukciu vlády. Avšak kráľ už bol rozhodnutý Mussoliniho sa celkom zbaviť.Odvolal ho z funkcie a prijamo v kráľovskom paláci ho dal zatknúť. Odrazu sa Mussolini ocitol tam, kde predtým posielal nepriateľov – najprv vo väzení na ostrovoch Ponza a Maddalena, až ho napokon izolovali v HoteliCampo Imperatore na Gran Sasso v Azbruzzách.
Po zvrhnutí Mussoliniho dal Hitler vojensky obsadiť Taliansko. Na nemeckiom veľvyslanectve sa ihneď začali hlásiť Mussoliniho najvernejší spolubojovníci, najradikalnejší fašisti. To vnuklo Hitlerovi myšlienku využiť ich služby v okupovanom Taliansku.Vitvoril bábkovú vládu, na čelo ktorej chcel postaviť Mussoliniho. Osobne dal príkaz prepadovému komandu vedenému Ottom Skorzenym, aby zosadenného Duceho z Gran Sassa uniesli. Podarilo sa, ale do Mníchova priviezli celkom zlomeného Mussoliniho. Nakoniec nedokázal odolávať Hitlerovi a vrátil sa do Talianska na čelo bábkovej vlády, ale už nemal silu plniť príkazy, ktorými ho Hitler poveril. V Saló bola vyhlásená talianska sociálna republika, usadila sa tam vláda, ale v skutočnom živote bolo z nej cítiť len teror.Polícia pochytala a súdny trinunál vo Verone odsúdil tých, ktorý hlasovali proti Mussolinimu. Medzi popravenými bol aj Mussolinihop zať Ciano. Tak jako v iných prípadoch, aj jeho rozsudok Duce podpísal. Čím väčmi sa blížila konečná porážka Nemecka, týmbol bezradnejší.

Nevedel nájsť nijaké východisko z katastrofy, do ktorej priviedol Taliansko i svoju rodinu.

Zdroje:

Hisorické REVUE -