DUCE v bludnom kruhu fašizmu

Dňa 29.10.1922 sa po dvojročnej hospodárskej kríze stal predsedom talianskej vlády vodca fašistickej strany Benito Mussolini.Nik nevedel presne, čo od neho môže očakávať. Jedni sa nazdávali, že obnový pokoj a poriadok , iný sa nazdávali, že zlepší ich životné podmienky. Za dva roky ovládol rozhodujúce posty vo vláde, hrozbami násilia vydieral parlament a terorom v uliciach zastrašoval občanov. V lete 1924 sa proti nemu otvorene postavila parlamentmá opozícia. Nedokázala však dosť rýchlo konať , takže nemohol prejsť do útoku a sústrediť sa na politickú moc vo svojich rukách. Poslušnosť strany si zabezpečil čistkami, oddiely milície prísne scentralizoval, aby nimi mahol disponovať len on. Definitívne, ,,raz a navždy” zakázal akékoľvek iné politické strany a v jednofarebnom fašistickom parlamente presadil zákon, podľa ktorého sa Veľká fašistická rada, dovtedy orgán fašistickej strany, stala vrcholným orgánom štátu nadradeným vláde, parlamentu a v istom slova zmysle aj kráľovi.Jej predsedom sa stal Mussolini.
Mussolini priam žiaril, už nielen na verejnosti, ale aj v súkromí sa nechával oslovovať DUCE.
Jeho žena Rechele prekvitala šťastím. Vôbec nežiarila na manželové milenky, veľmi pokojne prijala aj jehonemanželského synajej muža, ktorý právom nosil meno Mussolini, lebo otec sak nemu oficiálne priznal krátko predtým ako sa oženi Rachele, s ktorou mal už vtedy dcéru Eddu. Mussolini mal štyri deti. Najstaršia Edda sa práve začala pohybovať vo vyššej spoločnosti a voku 1930 sa vydala za grófa Galeazza Ciana, v tom čase vyslanca, neskôr minister ,,ľudovej kultúry“ a až do tragického konca minister zahraničia. Zdalo sa, že taliani sa s diktatúrou zmierili. Konjuktúra sa v druhej polovici dvadsiatich rokov nevyhla ani Taliansku a fačistická tlač zlepšenie životnej úrovne a hospodársky rozvoj predkladala div nie jako fašistický zázrak.
Zo sebaupokojenia vyrušili Mussoliniho len tri krátko po sebe nasledujúce atentáty. Prvá guľka Mussoliniho na nose.