MENO:
TRIEDA:
ŠK. ROK:
Hlinená tabuľka

Hlinené tabuľky sú najtrvanlivejšími svedkami histórie. Sú veľmi ťažko zničiteľné, jedinečným spôsobom odolávajú živlom, ktoré väčšinou prinášajú ľudskému dielu skazu- ohňu a vode. Najstaršie tabuľky sú veľmi malé. Postupom času sa začali zväčšovať a stredoasýrske zákony merajú 32x21x3 cm, majú teda už formát nášho normálneho archu papiera a v 4 stĺpcoch na prednej i zadnej strane obsahujú 828 riadkov. Na výrobu tabuliek sa používala hlina rôznej kvality:
 menej dôležité tabuľky- boli vyrobené aj z veľmi zašpinenej hliny, ktorá obsahovala kamene, mušle...
 náročnejšie tabuľky- boli z plavenej jemnej hliny
 "luxusné" tabuľky- z dvojakej hliny ( z červeného jadra a tenkej žltej vrstvy)

Hlinené tabuľky sa dajú celkom ľahko zreštaurovať. Väčšinou stačí očistiť ich dobre kefou alebo jednoducho znovu vypáliť.
Okrem tabuliek existovali aj iné tvary z hliny, na ktoré sa písalo. Boli to súdky, valce, kužele, pyramídy a 6 a viacstranné hranoly. Všetky tieto tvary slúžili predovšetkým panovníkom na zaznamenanie stavebných a iných dôležitých činov.

Drevo a vosk

Popri palmových listoch a stromovej kôre predstavuje drevo jeden z najstarších materiálov na písanie. Nepriame dôkazy o písaní Chelitov na drevo máme približne z polovice 2. tisícročia p. n. l. Bezpečné dôkazy o písaní na drevené tabuľky máme však z asýrskej a novobabylonskej doby. Pochádzali z poslednej štvrtiny 8. storočia p. n. l. Takisto neskoršie sa v antickom živote používali drevené doštičky, na ktoré sa písalo kriedou alebo perom. Ku zvýšenie čitateľnosti sa tabuľky pokrývali vápennou vrstvou, klasickým typom však boli tabuľky vyhĺbené a potiahnuté voskom. Antická povoskovaná tabuľka plnila hneď niekoľko funkcií. Bola tabuľkou školáka i zápisníkom dospelých. Jednoduché tabuľky majú rozmery 14x12 cm a sú 4 - 6 mm hrubé. Niekoľko tabuliek zviazaných dohromady sa po latinsky nazýva kódex.

Papyrus

Cyperus papyrus je rastlina, ktorá rastie v plytkých stojatých vodách. Jeho najväčším prínosom bolo, že sa stal materiálom na písanie, okrem toho sa z neho zhotovovali koše, rohože, laná, plachty, stavali sa z neho chatrče a slúžil aj ako palivo. Prvý papyrusový zvitok sa objavuje už v 1. dynastii. Dobrý papyrus je len o čosi hrubší ako náš moderný listový papier, má hrúbku sotva viac než desatinu mm. Jednotlivé listy sa používali na korešpondenciu, účty.

Papyrusové stonky sa olúpali a biela dreň sa rozrezala na veľmi tenké prúžky, ktoré sa naukladali prekrývajúc sa vedľa seba, cez ne sa položila kolmo taká istá vrstva. Obe vrstvy sa stlačili a vytvorili kompaktný celok.

Olovo

Používali ho Rimania a Gréci. Olovo bolo natenko rozklepané, dalo sa nielen stočiť, ale aj skladať ako papier. Patrilo k nočnému a záhrobnému životu a v staroveku sa naň zaznamenávali pomstychtivé kliatby. Tzv. preklínacie tabuľky sa starostlivo uschovávali, lebo ich nájdením sa kúzlo malo zmariť.

Pergamen

Je najkrajší a najušľachtilejší materiál, aký sa kedy na písanie používal. Používanie kože ako materiálu na písanie je známe odpradávna, vyskytuje sa vo všetkých starovekých kultúrach. Zvieracia koža sa najprv vyperie a zbaví sa srsti. Potom sa namočí do jamy s vápnom, po odmočení sa pevne napne do rámov. Zoškrabú sa z nej posledné zvyšky srsti, tuku a mäsa, navlhčia sa mokrou látkou, posypú plavenou kriedou a vydrhnú pemzou, nakoniec sa v ráme usušia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Zaujímavosti o historických nosičoch písma