Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. Novoveká veda "Klasická novoveká veda - aspoň sama seba tak chápala - sa vyznačovala kontinuálnym vývojom na nemenných základoch."

Chronologický prehľad novoveku

1415-1522
prvá etapa zemepisných objavov 1415-1522: objavenie Ameriky 1492, objavenie cesty do Indie okolo Afriky 1498, prvé oboplávanie zemegule 1519-1522. 1453
- dobytie Carihradu tureckými vojskami sultána Mehmeda II. (1451-1481); pád byzanskej ríše; Carihrad hlavným mestom osmanského panstva. R. 1453 (podobne ako roky 1492 alebo 1517) sa kladie ako koniec stredoveku

1491-1556
Ignác z Loyoly (31. 5./1. 6. 1491 zámok Loyola pri Azapeite v provincii Guipuzcoa - 31. 7. 1556 Rím)
- španielsky filozof a teológ, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (potvrdenej pápažom 1540 ako Jezuitský rád), stratég a organizátor protireformácie, znalec ľudí a psychológ, hlboký mystik, muž modlitby a svätec. Spoluautor ducha barokovej filozofie a vôbec iniciátor a vyjadrovateľ barokového životného pocitu. Svojimi "duchovnými cvičeniami" (modlitba, meditácie, čítania, spytovania svedomia pri úplnom mlčaní počas viacerých dní pod vedením rádového kňaza) nadobudol veľký, ešte dnes trvajúci vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov. 16. stor. - doba náboženských vojen; objavenie sa termínu 'tolerancia' a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva). 1517
- počiatok protestantskej reformácie v Nemecku ; M.Luther pribil 31. októbra svojich 95 latinských téz proti odpustkom a iným cirkevným nešvárom na bránu kostola vo Wittenbergu. R. 1517 (podobne ako roky 1453 alebo 1492) sa zvykne označovať ako koniec stredoveku.
M.Luther –nemecký teológ , predstaviteľ protestantskej scholastiky, tvorca nemeckej reformácie, protestantizmu(luteránstva). Vo svojom spise "An den christlichen Adel deutscher Nation" (1520), ako aj v ďalších spisoch vyzýval k boju proti pápežstvu a kňažstvu, pretože poručníkujú svedomie a vieru. Boh a duša stoja bezprostredne zoči voči, iba cez vieru bude človek spasený Boží hlas v duši, to je vlastné svedomie, to je pôsobenie Boha v duši. Luther uznáva prirodzené vedenie o Bohu a mravných zásadách z rozumu, ktorý však neustále pracuje pre vieru bez toho, aby ju nahradzoval či dokonca pretromfol, a to tým skôr, že pôvodná názorná sila prirodzeného poznania postupne ochabuje. Preto Luther zastáva formálne uvažovanie pomocou logiky a jasné - nemecké, nie latinské - vyjadrovanie sa (v materčine). 1520
- M.