referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Benjamín
Utorok, 31. marca 2020
Koloniálna politika po r. 1918
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nirm
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 282
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
Prvá svetová vojna neznamenala stratu všetkých kolónii len pre Nemecko. Stiahnuť sa museli i ostatné imperialistické mocnosti. Americký prezident Woodrow Wilson požadoval vo svojom štrnásťbodovom mierovom pláne z januára 1918 okrem iného nestranné urovnanie koloniálnych nárokov s ohľadom na záujmy dotyčného obyvateľstva. Aby sa vyhovelo požiadavkám práva národa na sebaurčenie, vznikol mandátny systém Spoločnosti národov. Mandát znamenal poručníctvo vyspelejších národov nad krajinamy, ktoré ešte nie sú schopné samosprávy. Mandátnym územiam bola v podstate prisľúbená nezávislosť. (avšak len pre tzv. mandáty A na arabských územiach.)
Spoločnosť národov dala mandáty do zvereneckej správy vždy dotyčnej vládnucej koloniálnej mocnosti. Pre kolónie sa tým vo všeobecnosti zmenilo len málo. Napriek tomu britské protektoráty Egypt a Irak dosiahli, aj keď veľmi obmedzenú, nezávislosť.
Koloniálne mocnosti spravovali svoje mandáty podľa odlišných zásad. Briti dávali prednosť tzv. "indirect rule", nepriamej vláde. Opierali sa o tradičné spoločenské štruktúry a mocenské vzťahy. Francúzi hovorili o asimilácii kolonizovaných území a národov s materskou krajinou. Belgický a holandský paternalizmus predstavovala "starostlivosť" o im zverených "neplnoletých". V praxi však mali tieto rozdiely len nepatrný význam. Správa v zámorských dŕžavách často používala proti domorodcom teror a násilie (ešte aj v 20. storočí). Aj napriek týmto excesom, prinášal kolonializmus určité vyrovnanie kolonizovaných spoločností s hospodárskymi záujmamy Európy.
Druhá svetová vojna, ktorá z pohľadu tretieho sveta nebola skutočným globálnym, ale len interným konfliktom medzi priemyselnými národmi, znamenala koniec "vlády bieleho muža". Taliansko a Japonsko stratili svoje kolónie. USA a ZSSR, ktoré vyšli z vojny ako superveľmoci, boli odporcami kolonializmu sčasti z historických a sčasti z ideologických pohnútok. Americký nátlak, vyvíjaný na západoeurópske štáty, hospodársky a vojensky závislé na USA, nezostal bez vplivu na koloniálnu politiku týchto krajín. Priestor, ktorý sa tak uvoľnil, dokázali národy tretieho sveta využiť pre seba.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.