Ideovým východiskom reforiem Márie Terézie bolo osvietenstvo a s ním spojené ekonomické teórie. Reformy sa sústreďovali na hospodárske povznesenie monarchie, aby bola schopná konkurovať ostatným krajinám západnej Európy (Francúzsku, Veľkej Británii a predovšetkým hospodársky a mocensky silnému Prusku). Reformy postupne zasiahli všetky sféry života monarchie. Mária Terézia nepatrila k bezvýhradným podporovateľom osvietenstva, obklopovala sa však osvietenskými poradcami a prijímala ich rady. Tereziánske reformy označujeme za počiatok osvietenského absolutizmu. Najvýznamnejšou hospodárskou reformou bol urbársky patent z roku 1767. Upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Do vzťahu medzi poddaným a zemepánom vstúpil štát: chránil poddaného pred nadmerným zaťažením, určil maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil jeho sociálne postavenie a určil veľkosť poddanskej usadlosti. Zo súkromnoprávneho vzťahu medzi poddaným a zemepánom sa stal verejnoprávny vzťah. Ročné povinnosti poddaného na jednu usadlosť :
- peňažné : 1 zlatka za dom
- robotné : odpracovať 52 dní so záprahom alebo 104 dní bez záprahu,
- naturálne: (mohli sa vyplatiť aj v peniazoch)
10 % výnosu odovzdať cirki (cirkevný desiatok – dežma)
10 % výnosu odovzdať zemepánovi (zemepánsky deviatok)
2 sliepky, 2 kohúty, 12 vajec, holba masla,. . . . . - príložitostné : dovoz úrody zemepánovi na vlastné náklady
výkup zemepána zo zajatia
peňažná alebo naturálna daň pri rodinných oslavách
zemepána (sobáš, krstiny,...)
a ďalšie
Reformné nariadenia Márie Terézie sa dotýkali aj remeselnej výroby. Podporovali rozvoj manufaktúr. Reforma školstva
V školskej politike sa presadila politika, že vzdelanie treba každému. V roku 1777 Maria Terézia vydala Ratio education – organizačný poriadok pre školstvo. Táto reforma zaviedla povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 – 12 rokov. Zaviedla 3 typy škôl. V tzv. triviálnych ( ľudových ) sa žiaci učili čítanie, písanie, počty a základy moderného umenia. Popri gymnáziách a lýceách sa väčšia pozornosť začala venovať prírodovedným predmetom. Vznikali hospodárske ústavy, ktoré pripravovali študentov na prácu v poľnohospodárstve a v priemysle. Univerzity boli vyňaté spod právomoci cirkvi, boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie. V 18. stor. na Slovensku existovali 2 univerzity : v Trnave a v Košiciach. Začiatkom 60. rokov bola v Banskej Štiavnici založená Banská akadémia, najstaršia vysoká škola v odbore baníctva na svete.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie