Peter Pázmaň
1570 - 1637

- bol synom kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky ho dali na výchovu jezuitom. Získal vyššie vzdelanie na univerzitách vo Viedni a v Ríme. Stal sa členom jezuitskej rehole. Roku 1616 sa stal arcibiskupom a v roku 1629 kardinálom. Svoju aktivitu zameral na získavanie príslušníkov magnátskych rodín do katolíckej cirkvi. Bol úspešný , pretože magnáti pritiahli svojich familiárov a ostatnú drobnú šľachtu , ktorá bola od nich politicky , vojensky a hospodársky závislá .

Pavol Jozef Šafárik
1795 – 1861

- pedagóg a vedec. Bol vedúcou osobnosťou slovenskej a českej vedy od 20. rodov 19. storočia a tvorca vedeckých základov slavistiky. Po štúdiách v Bratislave a Jene pôsobil ako profesor v Novom Sade ( 1819 – 1833 ) , potom sa natrvalo usadil v Prahe. Mikuláš Oláh
1493 – 1568

- v mladosti získal humanistické vzdelanie. Už pred moháčskou katastrofou pôsobil na kráľovskom dvore v Budíne. Bol tajomníkom a spovedníkom kráľovnej Márie, keď bola miestodržiteľkou habsburských dŕžav, v rokoch 1531 – 1542 ju sprevádzal v Bruseli , kde prišiel do kontaktu s mnohými západoeurópskymi humanistami a učencami , dopisoval si s Erazmom Rotterdamským. Tu dokončil svoje dielo , historicko-topografický obraz Uhorska – Hungaria .

Martin Hamuljak
1789 – 1859

- hlavný organizér bernolákovskeho hnutia v Budíne .Zúčastňoval sa na vydávaní a rozšifrovaní diel slovenských spisovateľov. Udržiaval kontakty s poprednými slovanskými osobnosťami. Venoval sa aj jazykovednému výskumu. Ľudovít Štúr ( 1815 – 1856 )

Hlavný ideológ a organizér mladoslovenského hnutia , po ktorom dostala pomenovanie celá jeho generácia. Venoval sa pedagogickej , vedeckej a politickej činnosti .

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888 )

Povolaním evanjelický farár, zdatný rečník , organizátor politického a kultúrneho života Slovákov. Jeho zásluhou sa podbradliansko-myjavská oblasť stala jednou z národne najuvedomelejších.

Michal Miloslav Hodža ( 1811 – 1870 )

Evanjelický farár , pôsobil v Liptovskom Svätom Mikuláši. Venoval sa jazykovede. Organizátor Liptovských žiadostí a Žiadostí slovenského národa. V posledných rokoch života bol nútený žiť mimo Uhorska.
Matej Bel
1684 – 1749
- rektor evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici a Bratislave , neskôr farár bratislavskej evanjelickej cirkvi. Bol polyhistor , pedagóg , jazykovedec , organizoval vedecký vlastivedný výskum. Študoval na univerzite v Halle , kde sa šírili myšlienky pietizmu.