storočia, pričom hradný kopec bol osídlený už v mladšej dobe kamennej. Tu a na susednom kopci Dreveníku bolo administratívne centrum Spiša. Najstaršou časťou je kruhová veža, románsky palác a iné časti horného hradu z 13. storočia. Od roku 1464 patril hrad rodine Zápoľských, v 16. storočí Thurzovcom a napokon Csákyovcom. Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahle konzervačné práce, v súčasnosti realizované v jeho východnej časti. Ich záverečným vyvrcholením bude románsky palác. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia. Posledné dni otázka budúcnosti a samotnej existencie hradu opäť vystupuje na verejnosť, nakoľko v júni tohto roku bola statika hradu vážne narušená úderom blesku do časti jeho základov, ktoré úplne oslabil.

Sakrálne stavby a pamiatky, urbanistickým riešením vzácne stredoveké mestá, artefakty duchovnej kultúry v podobe škôl, tlačiarní, písomností, tlačí, spoločenskovedných diel, osobností a miestna ľudová kultúra sa premietajú do genézy nacionálneho a historického vedomia, ale aj do spoločensko-politického kontextu pre javy a udalosti napojené na spišskú duchovnú a materiálnu kultúru.
Jednu z najznámejších a svojim pôsobením aj najvýznamnejších sakrálnych pamiatok Spiša, tvorí areál Spišskej kapituly.

Spišská kapitula

Mestská pamiatková rezervácia, centrum cirkevnej správnej jednotky, leží na východnom svahu Martinského kopca, západne od Spišského Podhradia. Od konca 12. storočia je sídlom Spišského prešporstva a neskôr Spišského biskupstva. Dominantou je katedrála z prvej polovice 13. storočia v románskom a neskorogotickom slohu. Niekoľko krát ju upravili. Kaplnku Zápoľských pristavili v roku 1488 - 1499. Hlavný oltár sv. Martina, aj ďalšie oltáre sú neskorogotické z 15. storočia. Známa je románska plastika Biely lev. Oproti katedrále stojí pôvodne románsky a neskôr gotický a barokovo upravený biskupský palác. Nedaleko sa zachovali aj kanonie kapitulských kanoníkov. Celé mestečko je od začiatku 14. storočia opevnené. Dnes tu sídli bohoslovecká fakulta. Najstaršie poznatky o osídlení tohto regiónu siahajú až do predhistórie. Spiš totiž poskytol vzácny nález vyliatku mozgovne lebky pračloveka, ktorá sa našla v Gánovciach pri Poprade. Dnes sa tento nachádza v Národnom múzeu v Prahe. O tom, že územie bolo osídlené viac menej nepretržite, svedčia nálezy v Hôrke a v Gánovciach zo staršej doby kamennej; vo Veľkej z neskoršej doby kamennej; v Gánovciach, Machalovciach a Veľkej Lomnici z doby brondzovej a tiež nálezy z ostatných dôb až po dobu historickú.