referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Spišská kultúra
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: smexo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 654
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 23m 40s
Pomalé čítanie: 35m 30s
 

Spoločenský život Spiša prekvital a rástol sústredený v hlavných centrách regiónu v mestách ako Levoča, Kežmarok, Spišská Sobota, Spišský Hrhov, Spišké Podhradie, Spišská Kapitula a Spišský Štvrtok. Tieto patrili medzi najhustejšie mestské osídlenia tej doby, kde tunajším Sasom roku 1271 udelil vtedajší kráľ krajové privilégiá. Európa mala v tom období eminentný záujem o vplyv na Spiši, nakoľko tento pôsobil v obchode a politike veľmi aktívne. Jedným z takýchto dôkazov je aj listina prideľujúca právo skladu mestu Podolínec poľským panovníkom roku 1292. Tento si chcel týmto posilniť postavenie Poľska vrámci jednej z najdôležitejších križovatiek medzi západnou a východnou, severnou a južnou Európou.

Uhorsko v čase rozvoja regiónu prežívalo vážnu politickú krízu, lebo k sporom medzi príslušníkmi arpádovskej dynastie pribudli rozbroje medzi vysokou a nízkou šľachtou.
Za tatársekho vpádu v rokoch 1241-42 sa zdalo, že sa Uhorsko stane korisťou Džingischána. Boje o Uhorský trón po vymretí arpádovcov (1301) opäť naznačovali vnútornú rízu viacnárodnostného Uhorska. Na konsolidovaní pomerov v Uhorsku záležalo v prvom rade cudzím kolonistom, ale aj pápežskej kúrii. Prílevom cudzích kolonistov sa urýchlil proces oddeľovania remesla od poľnohospodárstva, čo sa prejavilo rýchlym rozvojom mies, ich rastom a posilnení obranyschopnosti územia. Tieto sa dostávajú do úzkeho politického, administratívneho, ale aj ekonomického zväzku s ostatnými mestami na Spiši a zdieľajú spoločný osud až do roku 1876.

Poprad

Začiatky samotného Popradu sú oveľa temnejšie ako začiatky, dnes už jeho mestských častí (Veľká, Spišká Sobota, Sráže pod Tatrami, Matejovce), ktoré v období stredoveku zaujímali významné miesto na mape regiónu a Európy. V najstaršej zmienke o samotnom Poprade sa hovorí v roku 1256, v darovacej listine kráľa Bélu IV. ako o nemckej obci, čo sa prejavilo aj na vtedajšom názve mesta „Deutschendorf“. Tomu, že obec skutočne založili nemcký kolonialisti nasvedčuje i patrocínium farského kostola, ktorého patrónom je sv. Egíd. Tento bol uctievaný hlavne v západnej Európe (Francia, Porýnie), odkiaľ nemecký kolonisti prišli. Podnes kostol sv. Egídia s renesančnou zvonicou tvorí symbol mesta Poprad.
Osídľovanie okolia Popradu sa traduje do čias, kedy sa tu trvalo usadzovali Germáni, Tatári, Mongoli. Po odrazení tatarských nájazdov sa tu natrvalo usadzjú nemci, ktorí prevyšujú pôvodných obyvateľov a pripájajú Poprad do Spišského spolku Sasov. Neskôr Poprad na určitý čas pripadol Poľsku. V tom období tu vyrástol Popradský hrad, ktorého už len veľmi nejasné pozostatky prezrádzajú jeho existenciu na kopci Zámčisko nad Popradom v časti Kvetnica.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.