Nachádzajú sa tu dve národné kultúrne pamiatky - Lýceum (s jednou z naväčších historických školských knižníc v strednej Európe) a drevený artikulárny kostol z 18. storočia.

Spišský Štvrtok

Na juhozápadnom okraji Levočských vrchov sa nachádza obec, ktorá sa prvý krát písomne spomína v roku 1263. Svoje pomenovanie dostáva od trhov, ktoré sa tu konali vo štvrtok. V stredoveku bol Spišský Štvrtok významným mestečkom, neskôr v roku 1444 sa dostal do rúk Jána Jiskru, ktorý ho dal opevniť. Od roku 1465 bol poddanským mestečkom Zápoľských, neskôr Thurzovcov a Csákyovcov. V roku 1668 si tu minoriti postavili kláštor v rannobarokovom slohu. V obci je gotický kostol, ktorého počiatky spadajú do doby pred tatárskym vpádom. S kostolom je spojená kaplnka Zápoľských. Dali ju v roku 1473 postaviť uhorský palatín a dedičný spišský župan Štefan Zápoľský. Svojou architektúrou sa radí k vrcholom gitiky na Slovensku.

Spomedzi všetkých meovaných miest, ktoré stáli pri zrode regiónu Spiša a dali základ jeho rozvoju a kultúrnemu charkteru, najväčšiu pozornosť si zaslúži mesto Levoča, ktoré bolo počas najväčšieho rozmachu Spiša jeho politickým, duchovným, ekonomickým a administratívnym centrom a to po vštkých stránkach. Levoča si preto z hiostorického hľadiska a z pohľadu rozvoja a zrodu spišskej kultúry zaslúži bližší a podrobnejší opis než ostatné mestá regiónu. Napokon Levoča je ešte dnes hlavnou dominatou kultúrneho dedičstva tých čias. Levoča

Archeologický výskum dokázal, že Levoča bola osídlená už v mladšej dobe kamennej. Našli sa sídliská ľudí volutovej a bukovohorskej kultúry, žil tu človek - tvorca kamennej keramiky a svoje sídlo a popolnicové pohrebisko tu mali aj zástupcovia lužickej kultúry z ladšej doby bronzovej. V podobe rôznych nálezov tu zanechali svoje stopy naši predkovia z doby laténskej a tiež obyvatelia slovanského sídla z čias veľkomoravských.

Hľadanie dôkazov o tomto pravekom a starovekom osídlení nas zavedie an miesa kde ležala „Stará Levoča“? Toto hľadanie nás zavedie k vyvýšenine po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi. Pod kopcom, ktorý je dnes známy ako Stará Levoča, vykopali archeológovia základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov. Dĺžka kostola je 23,5 m; šírka lode je 12 m; absida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z pelomu 11. a 12. storočia. Tu na križovatke starodávnych obchodných ciest, ležala aj stará slovenská osada a tu bolo aj pôvodné jadro mesta. Ďalšia veľká osda, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovým kostolom z 11. storočia. Keď v 12.