storočí a tiež po pustošivých nájazdoch tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemecký kolonisti, našli tu pôvodné osady - mestečká, ktoré spolu s ich novými sídlami dali základ dnešnému mestu.

Nová stredoveká Levoča

Najstaršiu listinu v ktorej sa po prvý raz stretávame s Levočou, vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 a spomínal v nej právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi. Čítame v nej, že „hranica zeme zvanej Jablonov zostupuje k ceste, a vedie do Levoče“. Prvú zmienku teda nachádzame len o osem rokov neskôr po tatárskom vpáde. O 22 rokov neskôr vo veľkom privilégu kráľa Štefana V. z roku 1271 vystupuje už Levoča ako centrum provincie Sasov a spolu s ďalšími spišskými mestami užívajú už práva neskorých slobodných miest (majú už vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, osobnú slobodu, právo ťažiť rudu, využívať lesy, vykonávať remeslo a obchodovať). Keď gróf spišských Sasov požiadal Karola Róberta v roku 1317 o nové potvrdenie týchto privilégií, označil kráľ Levoču ako svoje kráľovské mesto, pretože mu na jej rozvoji záležalo. Hneď v roku 1321 udelil Levoči významné právo skladu, ktoré donútilo každého obchodníka, prechádzajúceho cez mesto, vyložiť svoj tovar a počas 15 dní ho postupne predávať levočským kupcom. O tom, aká bola táto výsada dôležitá, svedčí aj fakt, že o právo skladu viedla Levoča dlhotrvajúci spor s mestom Kežmarok, ktorému sa ho podarilo získať iba lsťou. Spor vošiel do histórie ako „storočná vojna“ a víťazom bola nakoniec Levoča. Šťastie stálo i naďalej pri obyvateľoch Levoče. Nielen Karol Róbert s Anjou, ale i ďalší panovníci im venovali svoju priazeň. V roku 1402 ich oslobodili od práva skladu iných miest, v roku 1411 sa datuje rozšírenie tohto práva a v roku 1419 oslobodili levočských kupcov od platenia tridsiatkového cla po celom uhorsku. Napriek tomu, že levočanom vrtkavá šťastena ukázala aj svoju odvrátenú tvár v podobe požiaru spôsobeného husitskými vojskami v roku 1431, neprerušil sa jej ďalší sľubný rast. Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a za výdatnej pomici ponovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad, začali plynúť do mestských pokladníc i do mešcov kupcov a ďalších mešťanov financie, umožňujúce všeobecný rozvoj. Nastalo obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel. Levoča na vrchole svojej slávy

Začiatkom 16. storočia, v čase keď na scénu vstupuje rezbár svetových kvalít, ktorého volali Majstrom Pavlom z Levoče, bola už Levoča prekvitajúcim mestom. Je známe, že počas 15. a 16. storočia vývoj Levoče dosiahol najvyšší stupeň. Aj keď Levoča mala výhodnú polohu a vlastnila dôležité výsady, veľakrát museli levočania urputne bojovať o to, aby si udržali pozíciu najvýznamnejšieho strediska obchodu na Spiši.