Ľudia trpeli vojnami a nebolo divu, že sa šírili morové epidémie. Vojny za spoločenskú a sociálnu spravodlivosť, ku ktorým pristupuje boj za národnú slobodu, sa striedali s odobiami pokoja. Podobne aj levočské remeslá a obchod prežívali etapy rozvoja a stagnácie. Nájdu sa však ľudia, čo aj vtedy, keď podmienky niesú optimálne, dokážu vytvoriť nové hodnoty a posunúť vývoj do predu. Takými boli aj bratia Bréwerovci. Z ich tlačiarne vzišiel okrem iných vzácnych tlačív, aj drevorezbami zdobený Orbis pictus v štyroch jazykoch, od Jána Amosa Komenského. Nový vzdelanci sa rodili na katolíckom gymnáziu a evanielickom lýceu. Ak na jednej strane boli dôsledky stavovských povstaní pre mesto katastrofálne v podobe ľudských strát a poškodených budov, na strane druhej sa v Levoči, sídle Spišskej stolice, práve v tomto období vytvorili podmienky pre rozvoj národného a kultúrneho života na Spiši, ale aj v celom Uhorsku. Levoča na začiatku novej epochy

Tu sa dostávame k podstate sebauvedomenia si slovenského národa, po stáročia utláčaného v mnohonárodnostnom Uhorsku, si začal uvedomovať svoju identitu, svoje práva na sebaurčenie a právo na slobodný národný a kultúrny rozvoj. Levoča v tomto vystúpení zohrala svoju významnú úlohu. Aj keď Levoča bola v povedomí ako nemcká, počet slovenských obyvateľov stúpal. V 40. rokoch 19. storočia sa Levoča odrazu ocitla v centre slovenského národného hnutia. V roku 1832 založil profesor Michal Hlaváček pri evanielickom lýceu v Levoči, Ústav reči a literatúry česko-slovenskej. Literárne nadaný členovia tu tradične tlačili svoje knihy a preklady, a tiež štúrovské časopisy v tlačiarni Jána Werthmüllera. Zásluhov tohto obrodenia a slovanského nadšenia sa slovenčina dostáva na gymnázium ako vyučovací jazyk. Literárne nadaní členovia ústavu publikovali svoje práce v almanachu Jitřenka. Keď na Bratislavskom lýceu zosadili z profesúry Ľudovíta Štúra, odišli jeho žiaci na protest zo školy a za miesto ďalších štúdií si vybrali práve Levoču. Život v meste, príchodom vzdelaných proslovensky orientovaných nadšencov nabral nové obrátky. Ján Francisci ihneď po svojom prícjode do Levoče založil Jednotu mládeže slovenskej, ktorá sa stala koordinátorom všetkých štúrovských literárnych spoločností. V slovenskom národnom obrodení mala dôležitú úlohu aj knižnica tohto študentského spolku a evanjelického lýcea. V Levoči sa začalo hrávať slovenské ochotnícke divadlo a v roku 1853 bola postavená budova mestského divadla.