Rozmach priemyslu, charakteristický pre toto obdobie v iných končinách krajiny, nenadobudol v Levoči väčších rozmerov, vynahradila jej to ale sláva na poli národnom. Z levočského kultúrneho prostredia vyšli jedny z najväčších osobností slovenských kultúrnych dejín (Ján Francisci, Ján Botto, Pavol Dobšinský, Ján Čajak) a mnohí iní. Spiš v storočiach vzájomného napätia, a predsa rešpektovaného susedského spolužitia európskych národov, vytvoril jedno z ohnísk ešte celkom nereflektovanej európskej integrácie. Tej integrácie, ktorá sa po páde železnej opony začala iba predpokladať no stále viac sa javí ako skutočná budúcnosť prirodzenej integrity európanov. Spiš sa v tomto chápaní stáva pre ďalší proces prirodzeného spájania sa kultúrnej Európy signifikantný, ako historické ohnisko cesty za kultúrnou, duchovnou a politickou jednotou bez obmedzujúcich a izolujúcich hraníc. V priesečníku sever-juh a východ-západ sa v plodnej koexistencii stretli príslušníci veľkých i malých národov a národností, ktorí preukázali svoju zakotvenosť v reálnom bytí na tomto území. Z tejto plodnej koexistencie sa zrodilo unikátne kultúrne bohatstvo, ktoré nieje hybridom, ale ani mozaikou bez obsahu a formy. Je to otvorený a dynamický historický archetyp, v ktorom by sa európsky proces integrácie mal vzhliadnuť a súčasne by dával latentné podnety na novú aktívnu dynamiku. Znak jednej lokality sa tak stáva práve cez svoju jedinečnosť súčasťou novovznikajúcej mozaiky znakov národného identického prvku a splýva s ňou.

V duchovných dejinách slovenského národa patrí Spiš k lokalitám, ktoré svojím dozrievaním v čase znásobujú význam kultúrnych procesov na území Slovenska, ale aj za jeho regionálnymi hranicami. Práve tento región má dnes jedinečnú šancu, stať sa novou reálnou príležitosťou oživenia historických následkov a pôsobiť ako základ moderného historického vedomia svojho kraja, ale aj národa.




Zoznam použitej literatúry

P. Čornej „Dějiny evropské civilizace.“ Praha,1997

E. Križanová, „Slovenské hrady, zámky a kaštiele.“ Martin, 1987
D. Kusák

J. Huizinger „Jeseň stredoveku.“ Bratislava,1990

K. Plicka „Levoča.“ Martin, 1985

P. Švorc „Spiš v kontinuite času.“ Prešov, 1995

I. Chalupecký „Dejiny Popradu.“ Košice, 1998

E.Garajová, „Poprad a okolie.“ Košice, 1968
I.Chalupecký

N. Baráthová „Kežmarský hrad.“ Martin, 1989

E.A.Kosminskij „Dejiny stredoveku.“ Košice, 1951

P. Ratkoš, „Dejiny Československa.“ Bratislava, 1971
J. Butvin,
M. Kropilák

V. Šimko, „Poprad, mesto pod tatrami.“ Košice, 1981
A. Kuchár.