George Washington životopis

Narodil sa 22. februára 1732 vo Wakefielde vo Virgínii. Jeho predkovia pochádzali z Anglicka. Otca zámožného farmára a plantážnika, stratil Washington už ako jedenásť ročný v roku 1743. Vzdelanie mu poskytol nevlastný brat Lawrence. George sa zaoberal matematikou a od sedemnástich pracoval ako zememerač v západnej Virgínii. Pri tejto práci sa zoznámil s riadením ľudí, aj ako organizátor. V roku 1752 bol povolaný ako major Virgínskej armády a poverený jej výcvikom. Vo francúzsko-indiánskej vojne (1754-1763) bojoval Washington, najprv v hodnosti nadporučíka a od roku 1755 v hodnosti plukovníka armády. V roku 1759 sa oženil s Martou D. Custisovou. Z ich manželstva sa nenarodili nijaké deti, a tak si deti adoptovali.
Do virgínského koloniálneho parlamentu bol zvolený v roku 1758. Ako jeho delegát sa zúčastnil Prvého kontinentálneho kongresu (1774) a potom v júny 1775 ho zvolil Druhý kontinentálny kongres za generála a vrchného veliteľa Kontinentálnej armády.
Za svoju vojenskú službu nepožadoval žiadny plat, ale počas vojny za nezávislosť si viedol presné záznamy o svojich výdajoch, aby si ich potom mohol dať preplatiť.
Mal významný podiel na víťazstve Spojených štátov vo vojne za nezávislosť. Bol jedným z najväčších vojenských vodcov. Jeho umenie nezáviselo ani tak na taktike boja, ako skôr v schopnostiach vojenského administrátora a diplomata. Jeho generálska úloha sa vyznačovala, vybudovaním a udržaním armády.
Nevyhýbal sa ani ďalším úlohám, napríklad prepracovaniu nie príliš funkčnej prvej ústavy USA. S 54 delegátmi sa zúčastnil Ústavného konventu vo Filadelfii. Toto zhromaždenie zasadalo od mája do septembra 1787 a vydalo novú, dodnes platnú Ústavu Spojených štátov amerických, ktorá upevňovala výsledky vojny za nezávislosť.
V tomto období sa začali rodiť prvé politické strany. Federalisti vedení A. Hamiltonem presadzovali o silnú ústrednú vládu, o aktívnu finančnú a hospodársku politiku v záujme priemyslu, obchodu, finančníctva a moreplavby. Demokrati vedení T. Jeffersenom tlmočili záujmy hlavne farmárov. Vystupovali hlavne proti všemocnej federálnej vláde, v prospech posilnenia suverénnych práv jednotlivých štátov.
V 4. februára 1789 sa stal George Washington prvým jednohlasne zvoleným prezidentom USA. 30. apríla zložil na balkóne Federal Hall slávnostne prísahu prvého prezidenta USA, pričom si bol vedomý, že vstupuje na nepreskúmanú pôdu. Viceprezidentom bol zvolený federalista John Adams z Massachusetts.

Presadzoval hospodársku politiku, ktorá viedla k upevneniu a rozvoju kapitalistickej výroby. Zodpovedala podmienkam vývoja a potrebám vznikajúceho buržoázneho zriadenia. Zvýhodňovala priemyslovú, obchodnú a finančnícku buržoáziu, avšak znepokojovala množstvo farmárov, ktorí chceli aby im bola odpustená časť dlhov.
Dňa 5. decembra 1792 ho po druhý krát zvolili za prezidenta. V druhom Washingtonovom funkčnom období (4. marec 1793 až 3. marec 1797) hrali dôležitú úlohu zahraničnopolitické otázky. Politické debaty sa týkali vplyvu Francúzskej revolúcie na USA, amerického postoja k revolučnej vojne v Európe a vzťahu Francúzska a Anglicka. Francúzska revolúcia vyvolala v Spojených štátoch amerických silný ohlas.
Washington 22. apríla 1973 deklaroval neutralitu Spojených štátov, to znamená „priateľský a nestranný kurz“ voči bojujúcim štátom v Európe, aby, ako prehlási neskôr, „získal čas pre našu zem k upevneniu a dobudovaniu jej nových inštitúcii“. Potvrdil to aj Kongres, ktorý vydal zákon o neutralite v roku 1794.
Koncom druhého funkčného obdobia sa rozhodol odísť na „zaslúžilí odpočinok“, to znamená nekandidovať po tretí krát na funkciu prezidenta. Týmto rozhodnutím začal Washington v USA tradíciu, obmedzujúcu dobu vlády prezidenta na dve funkčné obdobia. Jedným z jeho posledných odkazov vo funkcií prezidenta bolo, aj to, že vnútorný a vonkajší mier sú najcennejšími statkami, ktoré je treba uchovávať a brániť.
S nástupom druhého prezidenta Johna Adamsa 4. marca 1797 sa Washington znova stiahol do súkromia na statok Mount Vernon. V júly 1798 ho prezident Adams v dôsledku zvyšujúceho sa napätia s Francúzskom menoval za vrchného veliteľa ozbrojených síl. Nebolo treba jeho služieb, lebo kríza sa skončila mierovou dohodou.
V osobnom styku bol skôr uzavretý. Pil víno, hral biliard a nezavrhoval ani kartárske hry, pokiaľ neišlo o veľké sumy. Washington nebol „ľudovým“ prezidentom , ako napríklad neskôr Jackson, alebo Lincoln. Jeho pýcha , chlad , ktorý pociťovali niektorí pozorovatelia, chýbajúci zmysel pre humor, jeho okolie, ktoré dbalo na dodržiavanie postupov, to všetko stavalo istú hradbu medzi prezidenta a ľudové hnutie.
Stal sa vzorom a merítkom, s ktorým sa museli vyrovnať všetci jeho nástupcovia. Washington zomrel vo veku 67 rokov 14. decembra 1799 v Mount Vernone.