V Hab. monarchií mala revolúcia vyriešiť tieto základné problémy:
1. odstrániť absolutizmus
2. zrušiť poddanstvo
3. vyriešiť národnostnú otázku

Maďarskí revolucionári chceli dosiahnuť nezávislosť od Rakúska(spojenie s rakúskou personálnou úniou). 13.marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Predstaviteľ absolutistickej vlády knieža Metternich bol donútený odstúpiť a panovník prisľúbil novú ústavu, slobodu tlače a politické organizovania. Do čela revolučného hnutia v Uhorsku sa postavila liberálna šľachta. V marci 1848 vypukla revolúcia v Pešti a Uhorský snem bol nútený schváliť návrhy tejto maďarskej liberálnej šľachty. Marcové zákony:
 zrušil poddanstvo, ale len u urbárskych roľníkov
 zrušil šľachtické výsady
 zavádzali volebné pravo pre majetných a gramotných
 slobodu tlače a zhromažďovania
 a všeobecné zdanenie obyvateľstva
Marcové zákony vôbec neriešili národnostnú otázku

Slovensko

Marcové zákony nesplnili očakávania najmä drobných neurbárskych roľníkov, preto vypuklo množstvo nepokojov, takmer vo všetkých krajoch Slovenska. Predstavitelia slovenského národného hnutia sa snažili spojiť boj roľníkov s bojom za národné požiadavky. V Hontianskej župe stáli na čele nepokojov J.Kráľ a Ján Rotarides. Vrchnosť oboch revolucionárov uväznila skôr ako sa stihlo hnutie rozrásť. Predstavitelia slovenského národnostného života Štúr, Hurban, Hodža sa snažili využiť revolučnú situáciu , organizovali ľudové zhromaždenia na ktorých predkladali ľudu národnostné požiadavky. Výsledkom týchto akcií, malo byť vypracovanie celonárodného slovenského programu.(prvé požiadavky –v apríli 1848 Nitrianske žiadosti boli prednesené v Brezovej pod Bradlom.). Snahy národovcov vyústili do vypracovania Žiadostí slovenského národa. 10.mája 1848 sa na porade u predsedu spolku Tatrín- Hodža-v Liptovskom Mikuláši- sa zišlo asi 30 národovcov ,ktorí vypracovali dokument Žiadosti slovenského národa. V dokumente sa Slováci vyhlasujú za samobytný národ a dožadujú sa národnostnej rovnoprávnosti. Žiadajú utvorenie samostatného slovenského snemu, uznať slovenčinu ako úradnú reč na Slovensku, zriadiť všetky typy škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Slovenskú samostatnosť mala navonok reprezentovať slovenská zástava a národné gardy. Ďalšia časť slovenských žiadostí smerovala k prehĺbeniu demokratického a politického života.
Tretia časť žiadostí sa zameriavala na sociálne otázky.