Bola to požiadavka zrušiť poddanstvo aj u neurbárskych roľníkov a vrátiť roľníkom pôdu o ktorú ich šľachta v minulosti olúpila. Žiadosti predstavujú svojím obsahom maximálny program Slovákov v 19.st. Národovci žiadosti predložili vláde do Pešti, tu sa však nestretli s pochopením. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol vydaný zatykač a na Slovensku vyhlásené Stanné právo. Preto národovci hľadali pomoc inde.

Slovenský zjazd

Slovenský zjazd sa začal 6.júna 1848 v Prahe. Zúčastnili sa ho aj Štúr, Hurban, Hodža. Program zjazdu obsahoval návrhy na utvorenie spolku rakúskych Slovanov a obsahoval aj možnosť federatívneho pretvorenia monarchie asustroslavizmus. Hoci nejestvovali rovnaké názory na budúcnosť Slovanov v Habsburgskej monarchii, začala sa objavovať aj myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov. Rokovania zjazdu prerušilo pražské júnové povstanie. Jediným prijatým dokumentom bol manifest európskym národom , ktorý žiadal slobodu a rovnosť pre všetky národy a prestavbu monarchie na feudálny štát. Pražské júnové povstanie vypuklo 12.júna 1848 a po týždennom boji povstalci podľahli cisárskym vojskám generála Windischgrätza. Povstanie bolo rýchlo potlačené pretože vypuklo spontánne nebolo dobre organizované, povstalcom chýbali zbrane a nemali spojenie s vidiekom.

Slovenské ozbrojené výpravy
1.výprava
Pretože uhorská odmietla splniť požiadavky Slovákov, predstavitelia národného života začali pripravovať revolučné vystúpenia. Koncom augusta (1848) začali vo Viedni organizovať Slovenský dobrovoľnícky zbor.16.septembra vznikla vo Viedni SNR, ktorá sa stala hlavným vojenským a politickým orgánom na čele s Hurbanom, Hodžom a Štúrom. Pomoc poskytli aj Srbi, Chorváti a Česi. 18.septembra 1848 prišli dobrovoľníci na západné Slovensko. Pridávali sa k nim najmä z Myjavy a okolitých kopaníc a ich cieľom bolo na celonárodné vystúpenie. Po počiatočných úspechoch cisárske vojsko a maďarské gardy vytlačili dobrovoľníkov na Moravu, kde ich odzbrojili.

2.výprava
Koncom septembra 1848 sa vyostrili rozpory medzi Pešťou a Viedňou. Panovník sa rozhodol potlačiť maďarský odboj vojenskou silou. Pretože panovník prisľúbil určité ústupky slovanským národnostiam, Slováci zorganizovali druhú výpravu pod priamym velením rakúskych dôstojníkov. Bola to tzv. zimná výprava na prelome 1848/49. Slovenský dobrovoľníci obsadili značnú časť Slovenska a na tomto území prebrali správu do vlastných rúk. Na jar1849 predložili slovenskí národovci panovníkovi Františkovi Jozefovi I. petíciu v ktorej žiadali utvorenie samostatného slovenského územia v rámci Habsburskej monarchie.