Od panovníka však dostali iba neurčité sľuby.

3.výprava
V lete 1849 sa uskutočnila 3.výprava pod rakúskym velením. Keď 13.augusta 1849 rakúska armáda za pomoci rakúskych vojsk v bitke pri Világoši porazila maďarský odboj rozpustila slovenských dobrovoľníkov bez splnenia sľubov. V Rakúskej monarchii zostala revolúcia nedokončená. Neriešila sa najzávažnejšia národnostná otázka. Viedenská vláda priznala Slovákom malý jazykový ústupok: možnosť vyučovať po slovensky na nižších školách. Národný a politický program ŽSN sa presadiť nepodarilo. Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19.st.
Po porážke revolučného hnutia rakúsky panovník F.Jozef I. opäť obnovuje absolutizmus. Jeho predstaviteľom sa stal Alexander Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu bolo zachovať habsburskú monarchiu s centrálnou vládou. Bola zrušená sloboda slova, tlače, zhromažďovania a zaviedol sa silný policajný režim. Proti abslolutizmu vznikol slovanskými národmi silný odpor. Talianska armáda pripravila Rakúsku veľkú porážku v roku 1859, čím prispela k pádu Bachovho absolutizmu a uvoľneniu tvrdej porevolučnej politike. V októbri 1860 cisár vydal tzv. októbrový diplom ktorý čiastočne obmedzoval absolútnu moc. Mal uspokojiť najväčších odporcov viedenského centralizmu Maďarov a Čechov. Nová ústava z roku 1861 však opäť zabezpečila prevahu rakúskym a maďarským vládnucim vrstvám. Slovenské národné hnutie v období Bachovho absolutizmu nemalo priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Hoci viedenská vláda proti slovenskému národnému hnutiu nepoužívala otvorené násilie, svojou taktikou ho veľmi oslabovala. Vedúce osobnosti národného hnutia nemali možnosť verejne vystupovať. Postupne sa začali objavovať náznaky krízy, oslabila sa politickaá aktivita a dokonca sa objavujú staré jazykové spory. Na národné hnutie negatívne zapôsobila aj náhla smrť Ľudovíta Štúra(1856). Skupina slovenskej inteligencie na čele s Jánom Palárikom sa rozhodla pokračovať v predrevolučných snahách. Sústredila sa na udržanie národnej jednoty a na zachovanie Slovenčiny. Po páde Bachovho absolutizmu sa hnutie zameralo na utvorenie nového národného programu. K tomu mali prispieť aj Pešť-budínske vedomosti na stránkach ktorých sa agitovalo za nový národný program Slovákov.

Memorandum národa slovenského
6.-7.júna 1861 sa v Turčianskom sv. Martine zišlo okolo 6000 ľudí zo všetkých oblastí Slovenska. Toto národné zhromaždenie schválilo nové požiadavky Slovákov známe pod názvom Memorandum národa slovenského. Jeho hlavnou úlohou bolo dosiahnuť uznanie samobytnosti slovenského národa a určitú mieru samosprávy slovenských žúp v rámci tzv.