Hornouhorského slovenského okolia. Okolie by spravovali Slováci prostredníctvom volených zástupcov. Na školách a úradoch by sa na tomto území mala používať iba Slovenčina. Zhromaždenie žiadalo utvorenie stredných škôl, právnickej akadémie a rôzne kultúrne spolky. Najväčší význam sa však kládol na založenie Matice Slovenskej. Slováci už nežiadali samostatný slovenský snem ale iba zastúpenie Slovákov v Uhorskom sneme. Bokom ostávali sociálne požiadavky ako aj požiadavky demokratizácie spoločenského života. Osobitná generácia predložila Memorandum uhorskému snemu. Snem ich však neprerokoval pretože ho panovník predčasne rozpustil, Preto sa národovci obrátili v decembri 1861 na panovníka do Viedne s novým Memorandom, v ktorom žiadali menšiu mieru samosprávy Slovenska. Na čele delegácie stál už banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Viedenská vláda taktizovala a prijatím slovenských požiadaviek chcela prinútiť Maďarov k zmierneniu ich vlastných požiadaviek. Vláda prijala iba malú časť požiadaviek kultúrneho charakteru. Povolila založiť Maticu Slovenskú 1863 a dve slovenské gymnázia v Revúcej a v Turčianskom sv. Martine. Neskôr k nim pribudlo gymnázium v Kláštore pod Znievom a zásluhou Moyzesa bolo poslovenčené gymnázium v Banskej Bystrici. Memorandum sa stalo hlavným programom Slovákov až do prvej svetovej vojny. Matica Slovenská

Maticu Slovenskú slávnostne otvorili 4.augusta 1863 v Turčianskom sv. Martine na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Jej prvým predsedom sa stal Štefan Moyzes, pretože sa najviac zaslúžil o jej založenie. Jej založením bolo zavŕšené dlhoročné úsilie o založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne, ktorá mala pred ostatným svetom reprezentovať Slovákov. Matica mohla byť založená aj vďaka zbierke. Na základinu sa za rok vyzberalo 100 000 zlatých v čom nemalý podiel aj tzv. grajciarová zbierka obyčajného ľudu. Stanovami vytýčená prvoradá úloha Matice Slovenskej – napomáhať jednote slovenského národa sa prejavila navonok aj tým že za prvého predsedu bol zvolený Karol Kuzmány. Matica sa stala strediskom národno-buditeľskej kultúrnej činnosti a špecializovala sa na činnosť:
 vedeckú
 zbrerateľsko-dokumentárnu
 ľudovo-výchovnú
 vydavateľskú
Podporovala slovenských študentov na štúdiách. Kultúrny program Matice bol zameraný tak aby sa znížila hmotná úroveň slovenského národa.