Tu ožíva rusofilské hnutie reprezentovanie najmä Svetozárom H. Vajanským. Rozvíjali sa aj vzťahmi s Čechmi najmä na kultúrnom poli. V roku 1882 bol v Prahe založený spolok Detvan. Spolok bol zameraný na literárnu, umeleckú a vedeckú činnosť. V roku 1896 vznikla československá jednota, ktorá v roku 1908 organizovala pravidelné stretnutia slovenských a českých národovcov v Luhačovciach. Po páde Tisovej vlády bolo pre kultúrny rozvoj Slovenska veľkým prínosom založenie Muzeálnej spoločnosti, ktorá vznikla zásluhou Andreja Kmeťa. Táto spoločnosť sa snažila pokračovať v činnosti Matice Slovenskej. Na začiatku 20.stpročia sa národné hnutie začína diferencovať. Vzniká katolícke hnutie na čele ktorého stojí Andrej Hlinka. Z hnutia ktoré si získalo veľa stúpencov medzi slovenským ľudom vznikla v roku 1913 Slovenská Ľudová Strana. Okolo časopisu Hlas vznikla tzv. skupina Hlasistov. Boli to študenti ktorí študovali v Prahe,Budapešti a Viedni napr.:Vavro Šrobár, Blaho, Hodža. Názory hlasistov sa formovali pod vplyvom profesora T.G.Masaryka. Hlasisti kritizovali politickú pasivitu a rusofilstvo Martinského centra. Možnosť hospodárskeho a kultúrneho Slovenska videli v spolupráci s Čechmi. Robotníci na Slovensku sa tiež začali organizovať a v roku 1905 vznikla Slovenská sociálno-demokratická strana Uhorska a jej hlavným predstaviteľom bol Emanuel Lehotský. Maloroľnícke hnutie predstavoval Milan Hodža. Politické hnutie na Slovensku ovplyvňovali aj americký Slováci a tí v roku 1907 založili Slovenskú Ligu.