Revolúcia v 19. storočí - vplyv na Habsburgskú monarchiu

V Hab. monarchií mala revolúcia vyriešiť tieto základné problémy:
1. odstrániť absolutizmus
2. zrušiť poddanstvo
3. vyriešiť národnostnú otázku

Maďarskí revolucionári chceli dosiahnuť nezávislosť od Rakúska(spojenie s rakúskou personálnou úniou). 13.marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Predstaviteľ absolutistickej vlády knieža Metternich bol donútený odstúpiť a panovník prisľúbil novú ústavu, slobodu tlače a politické organizovania. Do čela revolučného hnutia v Uhorsku sa postavila liberálna šľachta. V marci 1848 vypukla revolúcia v Pešti a Uhorský snem bol nútený schváliť návrhy tejto maďarskej liberálnej šľachty. Marcové zákony:
 zrušil poddanstvo, ale len u urbárskych roľníkov
 zrušil šľachtické výsady
 zavádzali volebné pravo pre majetných a gramotných
 slobodu tlače a zhromažďovania
 a všeobecné zdanenie obyvateľstva
Marcové zákony vôbec neriešili národnostnú otázku

Slovensko

Marcové zákony nesplnili očakávania najmä drobných neurbárskych roľníkov, preto vypuklo množstvo nepokojov, takmer vo všetkých krajoch Slovenska. Predstavitelia slovenského národného hnutia sa snažili spojiť boj roľníkov s bojom za národné požiadavky. V Hontianskej župe stáli na čele nepokojov J.Kráľ a Ján Rotarides. Vrchnosť oboch revolucionárov uväznila skôr ako sa stihlo hnutie rozrásť. Predstavitelia slovenského národnostného života Štúr, Hurban, Hodža sa snažili využiť revolučnú situáciu , organizovali ľudové zhromaždenia na ktorých predkladali ľudu národnostné požiadavky. Výsledkom týchto akcií, malo byť vypracovanie celonárodného slovenského programu.(prvé požiadavky –v apríli 1848 Nitrianske žiadosti boli prednesené v Brezovej pod Bradlom.). Snahy národovcov vyústili do vypracovania Žiadostí slovenského národa. 10.mája 1848 sa na porade u predsedu spolku Tatrín- Hodža-v Liptovskom Mikuláši- sa zišlo asi 30 národovcov ,ktorí vypracovali dokument Žiadosti slovenského národa. V dokumente sa Slováci vyhlasujú za samobytný národ a dožadujú sa národnostnej rovnoprávnosti. Žiadajú utvorenie samostatného slovenského snemu, uznať slovenčinu ako úradnú reč na Slovensku, zriadiť všetky typy škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Slovenskú samostatnosť mala navonok reprezentovať slovenská zástava a národné gardy. Ďalšia časť slovenských žiadostí smerovala k prehĺbeniu demokratického a politického života.
Tretia časť žiadostí sa zameriavala na sociálne otázky.

Bola to požiadavka zrušiť poddanstvo aj u neurbárskych roľníkov a vrátiť roľníkom pôdu o ktorú ich šľachta v minulosti olúpila. Žiadosti predstavujú svojím obsahom maximálny program Slovákov v 19.st. Národovci žiadosti predložili vláde do Pešti, tu sa však nestretli s pochopením. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol vydaný zatykač a na Slovensku vyhlásené Stanné právo. Preto národovci hľadali pomoc inde.

Slovenský zjazd

Slovenský zjazd sa začal 6.júna 1848 v Prahe. Zúčastnili sa ho aj Štúr, Hurban, Hodža. Program zjazdu obsahoval návrhy na utvorenie spolku rakúskych Slovanov a obsahoval aj možnosť federatívneho pretvorenia monarchie asustroslavizmus. Hoci nejestvovali rovnaké názory na budúcnosť Slovanov v Habsburgskej monarchii, začala sa objavovať aj myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov. Rokovania zjazdu prerušilo pražské júnové povstanie. Jediným prijatým dokumentom bol manifest európskym národom , ktorý žiadal slobodu a rovnosť pre všetky národy a prestavbu monarchie na feudálny štát. Pražské júnové povstanie vypuklo 12.júna 1848 a po týždennom boji povstalci podľahli cisárskym vojskám generála Windischgrätza. Povstanie bolo rýchlo potlačené pretože vypuklo spontánne nebolo dobre organizované, povstalcom chýbali zbrane a nemali spojenie s vidiekom.

Slovenské ozbrojené výpravy
1.výprava
Pretože uhorská odmietla splniť požiadavky Slovákov, predstavitelia národného života začali pripravovať revolučné vystúpenia. Koncom augusta (1848) začali vo Viedni organizovať Slovenský dobrovoľnícky zbor.16.septembra vznikla vo Viedni SNR, ktorá sa stala hlavným vojenským a politickým orgánom na čele s Hurbanom, Hodžom a Štúrom. Pomoc poskytli aj Srbi, Chorváti a Česi. 18.septembra 1848 prišli dobrovoľníci na západné Slovensko. Pridávali sa k nim najmä z Myjavy a okolitých kopaníc a ich cieľom bolo na celonárodné vystúpenie. Po počiatočných úspechoch cisárske vojsko a maďarské gardy vytlačili dobrovoľníkov na Moravu, kde ich odzbrojili.

2.výprava
Koncom septembra 1848 sa vyostrili rozpory medzi Pešťou a Viedňou. Panovník sa rozhodol potlačiť maďarský odboj vojenskou silou. Pretože panovník prisľúbil určité ústupky slovanským národnostiam, Slováci zorganizovali druhú výpravu pod priamym velením rakúskych dôstojníkov. Bola to tzv. zimná výprava na prelome 1848/49. Slovenský dobrovoľníci obsadili značnú časť Slovenska a na tomto území prebrali správu do vlastných rúk. Na jar1849 predložili slovenskí národovci panovníkovi Františkovi Jozefovi I. petíciu v ktorej žiadali utvorenie samostatného slovenského územia v rámci Habsburskej monarchie.

Od panovníka však dostali iba neurčité sľuby.

3.výprava
V lete 1849 sa uskutočnila 3.výprava pod rakúskym velením. Keď 13.augusta 1849 rakúska armáda za pomoci rakúskych vojsk v bitke pri Világoši porazila maďarský odboj rozpustila slovenských dobrovoľníkov bez splnenia sľubov. V Rakúskej monarchii zostala revolúcia nedokončená. Neriešila sa najzávažnejšia národnostná otázka. Viedenská vláda priznala Slovákom malý jazykový ústupok: možnosť vyučovať po slovensky na nižších školách. Národný a politický program ŽSN sa presadiť nepodarilo. Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19.st.
Po porážke revolučného hnutia rakúsky panovník F.Jozef I. opäť obnovuje absolutizmus. Jeho predstaviteľom sa stal Alexander Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu bolo zachovať habsburskú monarchiu s centrálnou vládou. Bola zrušená sloboda slova, tlače, zhromažďovania a zaviedol sa silný policajný režim. Proti abslolutizmu vznikol slovanskými národmi silný odpor. Talianska armáda pripravila Rakúsku veľkú porážku v roku 1859, čím prispela k pádu Bachovho absolutizmu a uvoľneniu tvrdej porevolučnej politike. V októbri 1860 cisár vydal tzv. októbrový diplom ktorý čiastočne obmedzoval absolútnu moc. Mal uspokojiť najväčších odporcov viedenského centralizmu Maďarov a Čechov. Nová ústava z roku 1861 však opäť zabezpečila prevahu rakúskym a maďarským vládnucim vrstvám. Slovenské národné hnutie v období Bachovho absolutizmu nemalo priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Hoci viedenská vláda proti slovenskému národnému hnutiu nepoužívala otvorené násilie, svojou taktikou ho veľmi oslabovala. Vedúce osobnosti národného hnutia nemali možnosť verejne vystupovať. Postupne sa začali objavovať náznaky krízy, oslabila sa politickaá aktivita a dokonca sa objavujú staré jazykové spory. Na národné hnutie negatívne zapôsobila aj náhla smrť Ľudovíta Štúra(1856). Skupina slovenskej inteligencie na čele s Jánom Palárikom sa rozhodla pokračovať v predrevolučných snahách. Sústredila sa na udržanie národnej jednoty a na zachovanie Slovenčiny. Po páde Bachovho absolutizmu sa hnutie zameralo na utvorenie nového národného programu. K tomu mali prispieť aj Pešť-budínske vedomosti na stránkach ktorých sa agitovalo za nový národný program Slovákov.

Memorandum národa slovenského
6.-7.júna 1861 sa v Turčianskom sv. Martine zišlo okolo 6000 ľudí zo všetkých oblastí Slovenska. Toto národné zhromaždenie schválilo nové požiadavky Slovákov známe pod názvom Memorandum národa slovenského. Jeho hlavnou úlohou bolo dosiahnuť uznanie samobytnosti slovenského národa a určitú mieru samosprávy slovenských žúp v rámci tzv.

Hornouhorského slovenského okolia. Okolie by spravovali Slováci prostredníctvom volených zástupcov. Na školách a úradoch by sa na tomto území mala používať iba Slovenčina. Zhromaždenie žiadalo utvorenie stredných škôl, právnickej akadémie a rôzne kultúrne spolky. Najväčší význam sa však kládol na založenie Matice Slovenskej. Slováci už nežiadali samostatný slovenský snem ale iba zastúpenie Slovákov v Uhorskom sneme. Bokom ostávali sociálne požiadavky ako aj požiadavky demokratizácie spoločenského života. Osobitná generácia predložila Memorandum uhorskému snemu. Snem ich však neprerokoval pretože ho panovník predčasne rozpustil, Preto sa národovci obrátili v decembri 1861 na panovníka do Viedne s novým Memorandom, v ktorom žiadali menšiu mieru samosprávy Slovenska. Na čele delegácie stál už banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Viedenská vláda taktizovala a prijatím slovenských požiadaviek chcela prinútiť Maďarov k zmierneniu ich vlastných požiadaviek. Vláda prijala iba malú časť požiadaviek kultúrneho charakteru. Povolila založiť Maticu Slovenskú 1863 a dve slovenské gymnázia v Revúcej a v Turčianskom sv. Martine. Neskôr k nim pribudlo gymnázium v Kláštore pod Znievom a zásluhou Moyzesa bolo poslovenčené gymnázium v Banskej Bystrici. Memorandum sa stalo hlavným programom Slovákov až do prvej svetovej vojny. Matica Slovenská

Maticu Slovenskú slávnostne otvorili 4.augusta 1863 v Turčianskom sv. Martine na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Jej prvým predsedom sa stal Štefan Moyzes, pretože sa najviac zaslúžil o jej založenie. Jej založením bolo zavŕšené dlhoročné úsilie o založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne, ktorá mala pred ostatným svetom reprezentovať Slovákov. Matica mohla byť založená aj vďaka zbierke. Na základinu sa za rok vyzberalo 100 000 zlatých v čom nemalý podiel aj tzv. grajciarová zbierka obyčajného ľudu. Stanovami vytýčená prvoradá úloha Matice Slovenskej – napomáhať jednote slovenského národa sa prejavila navonok aj tým že za prvého predsedu bol zvolený Karol Kuzmány. Matica sa stala strediskom národno-buditeľskej kultúrnej činnosti a špecializovala sa na činnosť:
 vedeckú
 zbrerateľsko-dokumentárnu
 ľudovo-výchovnú
 vydavateľskú
Podporovala slovenských študentov na štúdiách. Kultúrny program Matice bol zameraný tak aby sa znížila hmotná úroveň slovenského národa.

S Maticou sú spojené aj začiatky organizovania vedeckej činnosti vo vlastivedných a prírodovedných odboroch, k čomu prispel aj časopis Letopis MS. Osobitnú pozornosť venovala Matica mládeži ktorú podporovala na štúdiách a vydávala im učebnice. Matica udržiavala živé styky s ostatnými inštitúciami iných slovanských národov. Matica výrazne ovplyvnila celý národný a kultúrny život na Slovensku a spolu s gymnáziami vychovala novú generáciu slovenskej inteligencie, ktorá nastúpila po obrodeneckej. Úspešný rozvoj národného života si uvedomili aj maďarské vládne kruhy, ktoré sa snažili od polovice 70-tych rokov ich činnosť obmedziť a napokon zakázať.

Rakúsko-maďarské vyrovnanie(1867)

Po prusko-rakúskej vojne v roku 1866 nastali v monarchii nové pomery. Rakúsko i Prusko sa snažili ovládnuť rozdrobené Nemecko v bitke na Sadovej (Hradec Králové) však bola Rakúska armáda porazená. Porážku rakúska využili Maďari k ústupkom. V roku 1867 uzavrela viedenská vláda s maďarskou šľachtou dohodu o rozdelení monarchie na dve časti západná časť: Predlitavsko a východná časť: Zalitavsko. Uhorsko sa značne osamostatnilo, obe časti monarchie spájala osoba panovníka, zahraničná politika, vojsko a financie. Toto usporiadanie trvalo až do roku 1918. V rokou 1867 bola prijatá nová ústava. Uhorsko ovládli Maďari, využili vyrovnanie na vytvorenie jednotného maďarského Uhorska a začali s násilnou maďarizáciou. V roku 1868 bol prijatý zákon podľa ktorého obyvatelia Uhorska tvoria jednotný uhorský národ.

Slovenské národné hnutie po vyrovnaní
Nová politická situácia rozdelila slovenskú inteligenciu na dve politické skupiny: Stará a Nová škola.
Stará škola: sa hlásila k Memorandu a vyzdvihovala najmä požiadavku slovenského Okolia. Od roku 1870 sa združovala okolo slovenských národných novín a preto sa začala nazývať SNS(Hurban, Francisci).
Nová škola:tovrila ju pokroková inteligencia Palárik, Dusarov ale aj podnikatelia Ján Nepomuk Bobuľa. Stará škola sa orientovala na Viedeň. Nová škola sa orientovala na Budapešť. Zriekla sa požiadavky Okolia a sústredila sa na ľudovo-výchovnú činnosť. V čase silného maďarizačného tlaku sa Nová škola rozpadla.


Národnostný útlak po M-R vyrovnaní
Národnostný útlak zosilnel najmä za vlády Kolomana Tisu v roku 1874. Boli zatvorené tri slovenské gymnázia a o rok na to aj Matica Slovenská. Zákon z roku 1879 zavádzal Maďarčinu ako povinný predmet do všetkých škôl na Slovensku. V roku 1883 bol založený Hornouhorský vzdelávací spolok –FEMKE, ktorý sa sústreďoval na pomaďarčovanie slovenskej mládeže. Pôsobil v Nitre. V tomto období zostáva centrom národného hnutia Martin.

Tu ožíva rusofilské hnutie reprezentovanie najmä Svetozárom H. Vajanským. Rozvíjali sa aj vzťahmi s Čechmi najmä na kultúrnom poli. V roku 1882 bol v Prahe založený spolok Detvan. Spolok bol zameraný na literárnu, umeleckú a vedeckú činnosť. V roku 1896 vznikla československá jednota, ktorá v roku 1908 organizovala pravidelné stretnutia slovenských a českých národovcov v Luhačovciach. Po páde Tisovej vlády bolo pre kultúrny rozvoj Slovenska veľkým prínosom založenie Muzeálnej spoločnosti, ktorá vznikla zásluhou Andreja Kmeťa. Táto spoločnosť sa snažila pokračovať v činnosti Matice Slovenskej. Na začiatku 20.stpročia sa národné hnutie začína diferencovať. Vzniká katolícke hnutie na čele ktorého stojí Andrej Hlinka. Z hnutia ktoré si získalo veľa stúpencov medzi slovenským ľudom vznikla v roku 1913 Slovenská Ľudová Strana. Okolo časopisu Hlas vznikla tzv. skupina Hlasistov. Boli to študenti ktorí študovali v Prahe,Budapešti a Viedni napr.:Vavro Šrobár, Blaho, Hodža. Názory hlasistov sa formovali pod vplyvom profesora T.G.Masaryka. Hlasisti kritizovali politickú pasivitu a rusofilstvo Martinského centra. Možnosť hospodárskeho a kultúrneho Slovenska videli v spolupráci s Čechmi. Robotníci na Slovensku sa tiež začali organizovať a v roku 1905 vznikla Slovenská sociálno-demokratická strana Uhorska a jej hlavným predstaviteľom bol Emanuel Lehotský. Maloroľnícke hnutie predstavoval Milan Hodža. Politické hnutie na Slovensku ovplyvňovali aj americký Slováci a tí v roku 1907 založili Slovenskú Ligu.