Elizabeth II. (Kráľovná matka) životopis

Rok 2002 je rokom veľmi významných osláv nielen v živote Britskej kráľovskej rodiny, ale aj celej krajiny, a v istom zmysle aj celého sveta. Zlaté výročie jedného z najvýznamnejších vládnucich monarchov bolo sledované v mnohých krajinách po celom svete.
Jej veličenstvo kráľovná Elizabeth II. Vykonáva svoju úlohu panovníka s bezchybnou (nepopierateľnou) profesionalitou už 50 rokov. Jej správanie je bezchybné a nikdy po dobu polstoročia na tróne sa nedopustila jediného chybného kroku, a to či už v súkromnom alebo spoločenskom živote.
Ako predpokladanému dedičovi, dostávalo sa mladej princeznej Elizabthe špeciálneho vzdelania v práve a ústavodarných dejinách, aby ju pripraviť na budúcu úlohu panovníka.
Keď nastúpila na miesto svojho otca, kráľa Juraja VI., 6. Februára 1952, mala Elizabeth len 25 rokov. Bola 54 rokov vydaná a mala dve malé deti – princa Charlesa, narodeného roku 1948 a princeznú Annu, narodenú roku 1950. Kráľovná a jej manžel, vojvoda z Edinburghu, dúfali prinajmenšom ešte niekoľko rokov v tešenie sa z normálneho rodinného života, ale nemalo to tak ostať. Zodpovednosť voči monarchii získali prednosť nad všetkým ostatným a spoločenské povinnosti, ktorým sa nikdy nesnažila vyhýbať, nepremenne uberali najväčšou mierou kráľovnin čas a energiu.

Eliazbeth II. Nastúpila na trón 6. Februára 1952, kedy sa svojím manželom, vojvodom z Edinburghu, nachádzali na odľahom mieste, v Treetops v Keni. Správa o smrti jej otca, kráľa Juraja VI., bola zahnaná láskavosťou zo strany manžela. Neskôr, na mimoriadne zvolanej tlačovej konferencii, sa jedného z jej pobočníkov, Majora Charterisa, spýtali, ako prijala túto správu; odvetil: „Statočne, ako kráľovná.“ Taktiež sa jej spýtal, po akom mene si želá byť menovaná. Hoci si mohla vybrať jedno z ďalších mien – Alexandra alebo Mary – či iné meno spájajúce sa s predošlými kráľovnami, odvetila: „Po mne“. A tak sa začala druhá vláda Elizabethy (druhý Elizabethiánsky vek).
Eliazbeth II. Bola najmladšou vládkyňou, ktorá nastúpila na trón odvtedy, ako sa osemnásťročná princezná Victoria stala kráľovnou roku 1837. Pokračujúc v deväťstoročnej tradícii, prebiehala korunovácia vo Westminsterskom opátstve, 2. Júna 1953. Canterburský arcibiskup, Dr. Geoffrey Fisher, pomazal kráľovnú podľa zvyku, zavedeného Charlesom I. svätenou vodou. Ulice lemovali stotisíce mužov, žien a detí, z ktorých mnohí sa pristavili ešte počas predošlej noci, aby si zaistili výhodné miesto.

A, po prvýkrát boli oslavy tohto dňa vysielané prostredníctvom televízie, dávajúc tak miliónom ľudí po celom svete možnosť byť priamymi svedkami týchto starodávnych osláv a veľkolepého príkladu kráľovského vystúpenia.

Prvé roky Elizabethinej vlády ju ukázali navštevujúcu svojich ľudí v Británii a po celom britskom spoločenstve národov. So svojím manželom precestovali Spojené kráľovstvo po celej dĺžke i šírke na korunovačných cestách i oficiálnych návštevách. Vo všetkých krajinách ríše ich prijali nadšeným privítaním, zvlášť v Austrálii a na Novom Zélande, keďže kráľovná bola prvým vládnucim monarchom, ktorý navštívil protinožcov.
Britské spoločenstvo národov zastávalo vždy v Elizabethinom srdci špeciálne miesto, a úlohu jeho hlavy považuje za rovnako dôležitú ako úloha panovníčky. Preto vynaložila všetko úsilie na to, aby mohla navštíviť všetky z početných krajín svojej ríše, najmä, ak tam bolo čo oslavovať.
Počas svojej vlády, kráľovná vždy podnikne ročne najmenej dve štátne návštevy v zahraničí, čo z nej robí najviac precestovaného panovníka v celej britskej histórii. Napríklad v treťom desaťročí bola zaznamenaná prvá štátna návšteva komunistickej krajiny britským vládcom, kedy kráľovná navštívila Juhosláviu v Októbri 1972. Skutočne historická návšteva sa odohrala roku 1980, kedy kráľovná navštívila po prvýkrát Vatikán a stretla sa s pápežom; opätovnú návštevu podnikla presne o dvadsať rokov neskôr.
Pápež Ján Pavol II. Prišiel do Buckinghamského paláca v máji 1982, a tak sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil Britániu po 450 rokoch. Taktiež niekoľko amerických prezidentov sa stalo priteľmi kráľovnej a princa Philipa, pravdepodobne nik väčšmi než prezident Ronald Reagen. Roku 1982 bol kráľovniným hosťom vo Windsorskom zámku a mali príležitosť zajazdiť si spolu vo Windsorskom Veľkom parku. Nasledujúci rok opätoval náklonnosť, keď vystupoval ako hosť pri návšteve jej veličenstva v Californii. Zvláštne priateľstvo medzi Britániou a USA bolo stelesnené v máji 1991, kedy sa kráľovná stala prvou britskou hlavou Štátov, adresujúc tak na spoločné stretnutie Amerického kongresu vo Washington DC. Bol to triumfálny moment, ktrorý ukazoval skutočnú hodnotu jej veličenstva ako obradného veľvyslanca. Počas piatich desaťročí vlády, kráľovná pokračovala v každodennom kolobehu práce stále rovnako usilovne. Začínajúc o 9.30 ráno, zvyčajne púšťa svoj pracovný stôl o 7 večer, a až potom je žiadaná nazrieť do svojich „šuflíkov“, obsahujúcich korešpondenciu, oficiálne papiere, dokumenty, telegramy od rôznych vládnych ministerstiev, ktoré majú byť každodenne overené. Sú prijímaní a pohostení návštevníci, taktiež je vybavená súkromná korešpondencia, a každý utorok o 6. 30 večer je prijímaná audiencia ministerského predsedu na prerokovanie domácich i zahraničných otázok.

Kráľovský rada sa stretáva raz do mesiaca, aby mohol byť podaný kráľovský súhlas ohľadom vládnej legislatívy. Ako vláda Elizabethy II. Vstúpila do piateho desaťročia, kráľovná ostala nekompromisne kráľovskou. Dvor bol nesmierne odlišný od toho, ktorý zdedila roku 1952, no ešte ostávala práve tým model stability v meniacom sa svete. Jej veličenstvo je doposiaľ najskúsenejšou hlavou štátu na svete. Na jej mnohých zámorských cestách , ministri a diplomati, ktorí ju sprevádzali, boli pyšní na jej spôsob, akým znášala svoje oficiálne pracovné rokovania s členmi opozície, bez toho, aby zabúdala odsúvala stranou svoju úlohu panovníka.
Viac než hocikto z jej predchodcov, vniesla kráľovná do monarchie svoj osobný štýl. Počas polstoročia precestovala viac než stovku krajín a videlo ju a stretlo sa s ňou viac ľudí než všetci jej predchodcovia dohromady. To z vlastnej iniciatívy podnikla prvé verejné stretnutie s občanmi. Jedným výsledkom tohto prístupu je, že sa zmenšila kráľovská vzdialenosť (odľahlosť) a monarchia v súčasnosti ukazuje aj pracovnú stránku, a nielen privilegovanú a obradnú, ako tomu bývalo.
Z osobnej (súkromnej) stránky, kráľovná uprednostňuje vedenie tichého života, tešiac sa z koníčkov v prírode – jazdectvo, túry a trénovanie svojich poľovníckych psov, v čom sa stala uznávanou profesionálkou. Ako silne veriaca osoba, kráľovná nielen pravidelne navštevuje kostol, ale aj každodenne trávi čas modlením sa v súkromí.
Je milujúca žena, láskavá matka a starajúca sa babička, ale prednosť, ktorou oplýva najviac zo všetkého, je jej oddanosť povinnostiam (zásadám), čo vidieť na spôsobe, akým pripravuje monarchiu na budúcnosť. Jej veličenstvo si je vedomé toho, že dovtedy, ako ju nahradí jej syn, princom Waleským, sa svet značne zmení. A preto, keď príde ten čas, princ Charles bude najlepšie pripraveným panovníkom, aký kedy bol. Hľadiac dopredu do 21. Storočia, jej veličenstvo podobne pripravilo dlhodobé plány pre princa Williama, aby bol pripravený prevziať prípadnú úlohu. Avšak, to všetko vo veľkej miere záleží na budúcnosti. Keď bola kráľovná korunovaná, prevzala posvätnú sľub slúžiť svojim ľuďom po celý svoj život; a pokým sa o nich zaujíma, je to niečo, čo sa nedá zlomiť (prelomiť, poddať).
Predstavuje všetko, čo je v konštitučnej monarchii najlepšie, a z osobnej stránky, po boku s princom Philipom, poukazovala na to, že nikomu nie je povolené zasahovať do úradu panovníka a úlohy, ktorá je celoživotnou prácou.

Požiadavky vystupvania ako konštitučný monarcha sú neúprosné a jej veličenstvo je vynikajúcim príkladom pracujúceho (pracovitého) panovníka – pre ňu sa práca nikdy nekončí.

Zdroje:

Friendship -