Husitskí kazatelia tu hlásali,že ľudia si
budú rovní, nebude pánov, kráľov, ani bohaých kňazov.
Počet Husových stúpencov rástol. Začali sa nazývať husitmi a za
svoj znak prijali kalich. V júli 1419 pod vedením pražského kaza-
teľa Želivského zhodili z okien Pražskej radnice katolíckych kon-
šelov,zaútočili na kláštory a bohaté fary. Počas nepokojov zomrel
kráľ Václav IV.
K husitom sa hlásili remeselníci,mestská chudoba,vidiecky ľud,
drobná šľachta ba aj niektorí píslušníci panstva. Časť panstva
a mešťanstva, ktorá povstaním zabrala niektoré cirkevné majetky,
strácala záujem o ďalší revolučný boj-vystupovala umiernene. Žia-
dala len reformy v cirkvi.Jej stúpenci sa nazývali kališníci.Meš-
ťania a univerzálni majstri z Prahy, nazývaní Pražania,chceli zas
zbaviť cirkev majetku a moci.Avšak ostatní husiti (najpočetnejšia
bola mestská a vidiecka chudoba) vystupovali aj naďalej radikálne
(rozhodne).
Na jar 1420 si husiti založili trvalé útočisko-mesto Tábor,(pô-
vodne pevnosť) ,pri príchode doň odovzdávali svoj majetok do spo-
ločnej pokladnice,zo spoločného majetku si budovali príbytky,hra-
dy,zbrane.Na čelo Tábora si zvolili štyroch hajtmanov-veliteľov.
Okolo Prahy a Tábora sa utvorili zoskupenia kráľovských miest
-mestské zväzy.Centrom husitov vo východných Čechách bolo kráľov-
ské mesto Hradec Králové.
Husitské myšlienky sa šírili aj za hranicami Čiech. Do Tábora prichádzali poddaní z Bavorska,Poľska aj Slovenska. Husitské uče- nie šírili aj študenti,ktorí študovali v Prahe.
Na začiatku roku 1420 sa rímsky a zároveň uhorský kráľ Žigmund
(nevlastný brat Václava IV.) rozhodol,že sa násilím zmocní české-
ho trónu. Toto nebezpečenstvo zblížilo všetkých prívržencov hu-
sitstva. Táboriti, Pražania aj kališníci sa dohodli na spoločnom
programe - Štyroch pražských artikulách,kde žiadali slobodu káza-
nia,príjmanie pod obidvoma spôsobmi,rozdelenie cirkevného majetku
a trestanie ťažkých hriechov bez ohľadu na to,či ide o kráľa,meš-
ťana,šľachica alebo sedliaka.
Pápež aj feudáli v susedných krajinách sa obávali husitov.Nech-
celi,aby sa ľud v ich krajinách búril proti cirkvi a šľachte.Pre-
to pápež vyhlásil proti husitom vojenskú výpravu.Nepriatelia husi-
tov mali v znaku kríž,preto sa nazývali križiaci.Na čelo križiac-
kej výpravy sa postavil sám kráľ Žigmund Luxemburský, pretože sa
chcel dať korunovať za českého kráľa.
V júli 1420 križiaci obkľúčili Prahu a zmocnili sa Hradu a Vyšehradu. Prahe prišlo na pomoc husitské vojsko z Tábora, ktoré
viedol hajtman Ján Žižka z Trocnova.Husiti obsadili horu Vítkov a
vybudovali na nej drevené zruby.