Ján Hus a jeho stúpenci

Ján Hus sa narodil asi roku 1371 v juhočeskom Husinci. Tam pre-
žil svoju mladosť, videl útlak a poznal biedu poddaných. Študoval
na pražskej univerzite. Po skončení štúdia sa stal majstrom slo-
bodných umení (vysokoškolským učiteľom). Súčasťou jeho verejnej
činnosti bolo kázanie v Betlehemskej kaplnke v Starom Meste
Pražskom.Vo svojich kázňach pravdivo vysvetľoval problémy spoloč-
nosti.Kritizoval cirkevných a svetských feudálov, že neľudsky vy-
korisťujú poddaných a nežijú podľa božích prikázaní.Príčinu všet-
kého zla videl Hus v bohatstve cirkvi. Chcel,aby celá cirkev žila
jednoduchým životom: "Ne Mojžíš,ne král pozemský,ne papež! Jejich
nařízení nezavazují, nejsou-li ve zhodě s přikázaními Kristovými.
Sedláček dobrý jet vyšší a důstojnější než biskup.Kdokoli vyžadu-
je za svátosti peníze a nehodlá ustati od vydíraní,a zvláště když
vydírá nehodně,nutí chudé,aby dávali, každý takový a všichni,kdož
takoví jsou,jsou falešní proroci,svatokupci a tedy kacíři!"
Jeho zásluhou vydal roku 1409 Václav IV. Kutnohorský dekrét,
podľa ktorého dostali Česi na pražskej univerzite tri hlasy na-
miesto doterajšieho jedného a ostatné národy len jeden. Hus si svojou kriitikou získaval priazeň českého ľudu,ale zne-
priatelil si cirkev,bohatých mešťanov a šľachticov.Spor vyvrcho-
lil roku 1412, keď Hus vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré
vyhlásil pápež. Pražský arcibiskup mu zakázal kázať v Betlemskej
kaplnke. Rímsky pápež ho dal do kliatby, nikto sa s ním nemohol stýkať, kým žil v Prahe, nemohli sa tam konať cirkevné obrady.
Preto Hus odišiel na vidiek na Kozý Hrádok a neskôr na hrade Kra-
kovci,kde kázal ľudu vo voľnej prírode.
Roku 1414 ho pozvali na koncil (snem) najvyšších cirkevných
hodnostárov do nemeckého mesta Kostnica. Snem mal rokovať o re-
formách cirkvi. Husovi zaručoval bezpečnosť glejt (listina) rím-
skeho kráľa Žigmunda. Napriek tomu ho koncil po príchode uväznil
a žiadal, aby odvolal svoje učenie a priznal si svoju chybu. Ján
Hus však odmietol. Bol si istý,že má pravdu.Z väzenia písal listy
priateľom v Čechách, ktorých nabádal, aby vždy hovorili a bránili
pravdu. Keďže odmietol podriadiť sa cirkvi,6.júla 1415 ho ako ka-
círa zaživa upálili.

Správa o Husovom upálení vyvolala v Čechách proticirkevné nepo-
koje.Ľud prepadával kláštory a sídla bohatých kňazov. Onedlho za- čal kazateľ Ján Želivský podávať nielen hostiu (chlieb), ale aj
víno z kalicha,doposiaľ určené len kňazom.Zhromaždenia veriacich
sa schádzali v prírode.

Husitskí kazatelia tu hlásali,že ľudia si
budú rovní, nebude pánov, kráľov, ani bohaých kňazov.
Počet Husových stúpencov rástol. Začali sa nazývať husitmi a za
svoj znak prijali kalich. V júli 1419 pod vedením pražského kaza-
teľa Želivského zhodili z okien Pražskej radnice katolíckych kon-
šelov,zaútočili na kláštory a bohaté fary. Počas nepokojov zomrel
kráľ Václav IV.
K husitom sa hlásili remeselníci,mestská chudoba,vidiecky ľud,
drobná šľachta ba aj niektorí píslušníci panstva. Časť panstva
a mešťanstva, ktorá povstaním zabrala niektoré cirkevné majetky,
strácala záujem o ďalší revolučný boj-vystupovala umiernene. Žia-
dala len reformy v cirkvi.Jej stúpenci sa nazývali kališníci.Meš-
ťania a univerzálni majstri z Prahy, nazývaní Pražania,chceli zas
zbaviť cirkev majetku a moci.Avšak ostatní husiti (najpočetnejšia
bola mestská a vidiecka chudoba) vystupovali aj naďalej radikálne
(rozhodne).
Na jar 1420 si husiti založili trvalé útočisko-mesto Tábor,(pô-
vodne pevnosť) ,pri príchode doň odovzdávali svoj majetok do spo-
ločnej pokladnice,zo spoločného majetku si budovali príbytky,hra-
dy,zbrane.Na čelo Tábora si zvolili štyroch hajtmanov-veliteľov.
Okolo Prahy a Tábora sa utvorili zoskupenia kráľovských miest
-mestské zväzy.Centrom husitov vo východných Čechách bolo kráľov-
ské mesto Hradec Králové.
Husitské myšlienky sa šírili aj za hranicami Čiech. Do Tábora prichádzali poddaní z Bavorska,Poľska aj Slovenska. Husitské uče- nie šírili aj študenti,ktorí študovali v Prahe.
Na začiatku roku 1420 sa rímsky a zároveň uhorský kráľ Žigmund
(nevlastný brat Václava IV.) rozhodol,že sa násilím zmocní české-
ho trónu. Toto nebezpečenstvo zblížilo všetkých prívržencov hu-
sitstva. Táboriti, Pražania aj kališníci sa dohodli na spoločnom
programe - Štyroch pražských artikulách,kde žiadali slobodu káza-
nia,príjmanie pod obidvoma spôsobmi,rozdelenie cirkevného majetku
a trestanie ťažkých hriechov bez ohľadu na to,či ide o kráľa,meš-
ťana,šľachica alebo sedliaka.
Pápež aj feudáli v susedných krajinách sa obávali husitov.Nech-
celi,aby sa ľud v ich krajinách búril proti cirkvi a šľachte.Pre-
to pápež vyhlásil proti husitom vojenskú výpravu.Nepriatelia husi-
tov mali v znaku kríž,preto sa nazývali križiaci.Na čelo križiac-
kej výpravy sa postavil sám kráľ Žigmund Luxemburský, pretože sa
chcel dať korunovať za českého kráľa.
V júli 1420 križiaci obkľúčili Prahu a zmocnili sa Hradu a Vyšehradu. Prahe prišlo na pomoc husitské vojsko z Tábora, ktoré
viedol hajtman Ján Žižka z Trocnova.Husiti obsadili horu Vítkov a
vybudovali na nej drevené zruby.

Tu došlo k bitke.Husiti odrazili
celú križiacku výpravu.
Z ozbrojeného ľudu vzniklo neporaziteľné husitské vojsko, ktoré
víťazilo nad ťažkou rytierskou silou. Husitské poľné vojsko sa
skladalo z pechoty,jazdy a delostrelectva. Bolo vyzbrojené nielen
mečmi, ale aj najrôznejším poľnohospodárskym náradím,upraveným na boj,napríklad: cep,remdik,halapartňa,sudlica,krompáč a sekera.
Útoky nepriateľov dočasne zjednotili husitov, ale rozpory medzi
radikálnou stranou a umiernenýmmi mešťanmi zostali.Roku 1421 pos-
tupne získalo prevahu meštianstvo, zatlačilo chudobu do úzadia a
odstránilo vodcov revolučnej chudoby v Tábore. Pražskí mešťania
zákerne zavraždili vodcu pražskej chudoby Jána Želivského.
Rozhodujúcou silou v krajine sa stali mestské zväzy (táborský,
pražský,východočeský). Spoločne so strednou a drobnou husitskou
šľachtou ovládli väčšiu časť Čiech. Na krajinskom sneme v Čás-
lavi (jún 1421) sa ustanovila dočasná vláda s prevahou nižšej
šľachty a meštianstva.Snem neuznal nároky Žigmunda na český trón.
Keď Žižkove vojská odrazili útoky križiakov (v rokoch 1421 pri Žatci, 1422 pri Kutnej hore a dnešnom Havlíčkovom Brode), museli
bojovať proti domácemu nepriateľovi-katolíckej šľachte,kališníkom
a bohatým mešťanom, ktorí utvorili panskú jednotu. V bitke pri Malešove v roku 1424 husiti panské vojsko porazili.Praha i ďalšie
mestá sľúbli Žižkovi spojenectvo.
Po smrti Jána Žižku (v jeseni 1424) sa stal novým veliteľom
Prokop Holý.Pod jeho vedením husiti zvíťazili nad križiakmi (Ús-
tí nad Labem-1426,pri Tachove-1427) a vyhnali ich z krajiny.Potom
sami prešli do protiútoku a podnikali tzv. spanilé jazdy (výpravy
do cudziny), ktorých hlavným cieľom bolo šíriť husitstvo v sused-
ných krajinách. Robili to aj formou listov - manifestov, ktoré rozosielali po Európe. V rokoch 1428-1433 podnikli aj niekoľko výprav na Slovensko.Dobyli veľa miest a hradov. Na hradoch (Lika-
va, Topoľčany) a v opevnených mestách (Trnava, Žilina) zanechali
svoje posádky.Ľud husitov vítal a pomáhal im.
Najmohutnejšia výprava vpadla roku 1431 do Domažlíc. Dali si
zhotoviť vozy podľa husitshého vzoru, ale početné a dobré vyzbro-
jené vojsko sa rozpŕchlo,len čo začulo spev husitov:
"Kdož jsú boží bojovníci a zákona jeho,
prostěž od Boha pomoci a úfajte v neho,
že konečně s ním vždycky zvítězíte.
Nepřátel se nelekejte,
na množství nehleďte,
Pána svého v srdci mějte,
proň a s ním bojujte
a před nepřáteli neutiekajte."
Po víťazstve husitov v Domažliciach si pápež a kráľ Žigmund uvedomili, že husitská revolúcia sa nedá poraziť zbraňami. Preto
pristúpili roku 1431 na mierové rokovania s husitmi, ktoré sa
konali v Bazileji od roku 1432.

Husiti na čele s Prokopom Holým
obhajovali Štyri pražské artikuly. Cirkev bola ochotná pripustiť
príjmanie pod oboma spôsobmi. Zato žiadala rozpustiť husitské
poľné vojská. Pri rokovaní v Bazileji a neskoršie v Prahe nadvia-
zala cirkev čulé styky s mešťanmi a husitskou šľachtou.Kališnícka
šľachta nakoniec zradila husitské poľné vojská. Za ich poražku im
cirkev sľúbila,že si môžu ponechať všetok cirkevný majetok,,ktorý
získali v husitskej revolúcii.Pápež a kráľ Žigmund (od r. 1433 aj
rímsky cisár) znovu zorganizovali panskú jednotu. K rozhodujúcemu
boju došlo v bitke pri Lipanoch 30. mája 1434. Husitské vojsko
viedol Prokop Holý.Panské vojská ľsťou vylákali husitov z vozovej
hradby. Nastal krvavý boj, v ktorom boli husiti porazení. Veľa mŕtvych zostalo na bojisku,medzi nimi aj Prokop Holý. Vojsko pan-
skej jednoty upálilo vyše dvetisíc zajatých husitov v stodole ne-
ďalekej dediny.
Po víťazstve panskej jednoty uzavreli umiernení husiti so zás-
tupcami bazilejského koncilu dohodu s cirkvou - kompaktáta. Za
návrat do jednotnej cirkvi získali husiti iba právo príjmať pod
obidvoma spôsobmi.Roku 1436 prijala česká šľachta rímskeho cisára
Žigmunda za kráľa (nepanoval dlho, lebo roku 1437 umrel). Žigmund
sa musel šľachte zaručiť,že im ponechá majetok a výsady.
Posledným prejavom odporu bolo vojenské vystúpenie husitského
hajtmana Jána Roháča z Dubé proti cisárovi Žigmundovi. Po krátkom
boji ho na jeho hrade Sion pri Kutnej Hore obkľúčili, porazili a roku 1437 v Prahe na výstrahu popravili.
Husitská revolúcia bola v 15. storočí najväčším bojom poddaných
proti feudálnemu vykorisťovaniu. Cirkev prišla o časť cirkevného
majetku a oslabla jej moc. Zväčšila sa moc a bohatstvo šľachty, stúpol význam miest. Husitsvo malo vplyv aj na kultúru - namiesto
po latinsky sa začalo písať po česky a vzdelanosť sa šírila aj medzi jednoduchým ľudom.