Molutín(1282-1321) zahájil dobyvačnú politiku. Byzatskej ríši zabral mesto Skopje a povodie riek Bregalnice,horného Vadaru a Čiernej Driny, Bulharsku Braničevsko a zem medzi Hornou Moravou a Strymonom.Roku 1330 porazil Štefan Uroš III. Dečanský (1321-1331) Bulharov pri Velbužde a obsadil im niektoré
západobulharské mestá (Niš,Dubnica). Vrchol moci dosiahlo Srbsko za vlády Štefana Dušana Silného (1331-1355), ktorý dobyl celú Macedóniu okrem Solune, Albánsko, Thesálsko, Epir, Akarnániu a okolie Belehradu a Mačvu.Roku 1346 sa dal Štefan Dušan korunovať na cára Srbov a Grékov. Srbsko sa stalo najsilnejším štátom v juhovýchodnej Európe.Ale za Dušanovho syna Štefana Uroša V. (1355-1371, vymrela ním dynastia Nemajčinov) sa ríša neudržala a rozpadla sa na niekoľko kniežactiev. Neskôr ju ovládli Turci (1389). V 2.polovici 13.storočia získal Bosnu chorvátsky bán Pavol Šubič (zomrel r.1312), po ktorom Bosnu získal jeho syn Mladen Šubič. Po jeho vyhnaní z krajiny (1322) ustanovil uhorský kráľ Karol Róbert bosnianskym bánom Štefana Kotromaniča (1322-1353) Po jeho smrti sa stal bánom Štefan Tvrdko (1353-1391). Roku 1371 sa stala Bosna najmocnejším štátom v juhovýchodnej Európe (rozpad Srbska). Štefan Tvrdko využil priaznivú situáciu a stal sa nezávislým panovníkom. Rozšíril svoju ríšu o niekoľko srbských a chorvátskych
oblastí a po úspešnom boji s Uhorskom o Dalmáciu sa vyhlásil srbským a bosnianskym kráľom. Po jeho smrti sa Bosna rovnako ako predtým Dušanova
ríša (Srbsko) rozpadla na malé kniežatstvá. V Bulharsku sa na prelome storočia podarilo Teodorovi Svetoslavovi zlomiť tatársku nadvládu a zjednotiť pod svoju moc veľkú časť Bulharska, po jeho smrti však začali nové feudálne rozbroje.
Po porážke Velžbuďska uzavrel nový cár Ján Alexander (1331-1371) so Srbskom spolok namierený proti Byzantskej ríši. Udelením Vidinska staršiemu synovi Jánovi Sracimirovi (asi r. 1363) rozdelil Bulharsko na dva štáty (ríšu vidinskú a trnovskú, ktorú po jeho smrti zdedil syn Ján Šišman) a oslabil ho práve vtedy, keď bolo
ohrozované Tureckom. Litvu neustále ohrozovali nemeckí rytieri. Vojnami, sobášmi a zmluvami vytvorili Gedymin (1316-1341), Olgerd (1341-1377) a Jagello (1377-1386) ohromnú litovskú ríšu.Jej slabosťou bola feudálna rozdrobenosť,ktorá uľahčovala nemeckým rytierom lúpežné nájazdy.Litva nakoniec hľadala proti nim oporu v Poľsku.
Na začiatku 14. storočia sa severovýchodné Rusko rozpadlo na niekoľko kniežatstiev. Hlavou severovýchodného Ruska bol knieža, ktorý dostával jarlyk - listinu na veľkokniežatský trón.