Tradičné označenie najstaršieho západaslovenského štátneho útvaru, prvého spoločného štátu predkov Čechov a Slovákov. Vytvorila sa začiatkom 9. St. V južnej časti Moravy., kde bol ekonomický a spoločenský vývoj najprogresívnejší a jde najďalej dospel medzikmeňový zjednocovací proces. Priama súvislosťs niekdajšou Samovou ríšounie je dokázaná. Na čele VM stála dynastia Mojmírovcov, ktorá sa opierala o silnú vojenskú družinu; významnú pozíciu si zrejme udražala veľmožská aristokracia. Okolo roku 833 porazil Mojmír I. nitrianske knieža Pribinu a pripojil k VM juhozápadné Slovensko. V 40.–50. rokoch 9. st. Zosilnela naha susednej východofranskej ríše o presadenie nedvlády nad silnejúcou VM. Nový veľkomoravský panovník Rastislav (846 – 870) uznal formálnu vernosť východofranskej ríši , ale usiloval zároveň o upevnenie faktickej nezávislosti svojej zeme. Roku 855 víťazne odrazil útok východofranských vojsk. R. 863 povolal na VM byzantskú misiu Konštantína a Metoda, aby položila základy samostatnej cirkevnej organizácie nezávislej od východofranských biskupov. Zavedenie slovanského písma a začiatok slovanskej literatúry znamenali prelom v duchovnej kultúre slovanských národov. Kríza VM 870 – 871, kedy porážka Ľudovíta II. Nemca a rozbroje medzi Mojmírovcami a priviedli VM krátko do priamej závislosti od váchodofr. Ríše, bola prekonaná nástupom Svätopluka (870 – 894). Za jeho vlády nadobudla VM najväčší politický a kultúrny význam. Bolo zavŕšené vytváranie cirkevnej organizácie (od roku 880 arcibiskupstvo a dve biskupstvá, z toho jedno so sídlom v Nitre). K VM bolo pričlenené územie Čiech, Vislanov, oblasť hornej Odry, zrejme Panónie a Potisia s vplyvom až do sedmihradských soľných lomov a Svätoplukovu moc uznávali aj srbské kmene v Lužici a v oblasti Sály (odvádzanie tribútu). Svätopuk viedol úspešné boje s východofranskou ríšou a dosiahol uznanie samostatnosti VM roku 874 mierom vo Forchheime s Arnulfom Korutánskym a roku 884 v Tullne dohodou s cisárom Karlom III. Tlstým. Svätopluk získal uznanie aj od pápežskej kúrie; roku 880 vydal pápež bulu Industriae tuae, ktorou vzal VM pod svoju ochranu a schválil slovanské písmo a slovanskú liturgiu. Spory medzi zástancami latinskej a slovanskej liturgie. Po Svätoplukovej smrti došlo v dôsledku dynastických sporov k vnútornej krízi VM, zosilnený odpadnutím vedľajšieho územia. Skôr než sa podarilo Mojmírovi II.