Odmysliac si na obrazotvornosť bohatý jazyk Egypťanov, tieto „slzy“ neboli nič iné ako špeciálne masti: myrha, med, rôzne soli a istý druh téru, ktorý v egyptskom jazyku mal meno „mum“, z čoho sa odvodilo slovo múmia. Z iných zdrojov sa dozvedáme, že výraz múmia pochádza z arabského mumíja, čo znamená asfalt. Po arabsky hovoriaci Egypťania neskoršieho obdobia sa totiž domnievali, že sa telá konzervovali namáčaním do asfaltu. Aj keď sa toto tvrdenie nezakladá na pravde, röntgenové snímky dokázali, že niektoré použité plátenné obväzy boli naozaj napustené zmesou, ktorá obsahovala asfalt. Nakoniec múmiu ozdobovali a bandážovali. Vrchné obväzy sa napúšťali včelím voskom a prilepili želatínou. Prv než vnútornosti uložili vedľa tela múmie do štyroch pevne uzavretých váz, takzvaných kanôp, nechali ich takisto vysušiť nátronom. V istom období sa však vnútornosti zvyčajne nakrájali na kúsky a používali sa ako súčasť výplne múmie. Zabalená múmia dostala tvárovú a hrudnú masku z takzvanej kartonáže, teda z plátna a sadry. Masky bývali aj pozlátené so vsadenými očami i obočím. Niekedy sa múmia ukladala do drevenej truhly vytvarovanej podľa jej obrysov, potom do obdĺžnikovej drevenej rakvy, a napokon do sarkofágu. K výzdobe rakvy patrili aj rituálne formuly, ktoré mali chrániť dušu na jej púti. Mumifikované pozostatky starovekých egyptských faraónov a veľmožov sa ukladali do hrobiek – niekedy do pyramíd – spolu s potravinami a domácim náčiním. Ešte dnes, po štyroch tisícoch rokov, zachovali si niektoré múmie rovnaký vzhľad, aký mali, keď ich balzamovali. Záhrobie, ako si predstavovali Egypťania, zhromažďovalo všetkých spravodlivých na mieste pokoja: vo sviežosti paliem a figovníkov, medzi radmi viniča, uprostred riečnych kanálov bohatých na ryby a zverinu...

V rokoch 1967-1978 skúmali americkí vedci prenosným röntgenovým zariadením kráľovské múmie v Egyptskom múzeu v Káhire. Vzhľadom na to, že sa s múmiami nesmelo hýbať, röntgenovali ich cez steny drevených rakiev. Lepšie podmienky mali vedci pri röntgenovaní 17 múmií z Manchesterského múzea v Británii roku 1975. Múmie previezli do Kráľovskej nemocnice v Manchestri, kde sa röntgenové zariadenie môže pohybovať okolo celého predmetu, zamerať sa na určitú partiu a premietnuť röntgenovú snímku na obrazovku. Z jednej múmie sňali aj vrstvu obväzov. Röntgenové snímky tiel faraónov Novej ríše (okolo 1600-100 pred n. l.) z Egyptského múzea spochybnili niektoré predošlé hypotézy o dĺžke života a príbuzenských vzťahoch členov kráľovských dynastií. Po analýze zmien na kostrách sa ukázalo, že väčšina faraónov zomrela v mladšom veku, než sa predtým uvádzalo.