Hospodárstvo Slovanov
Slovania v pravlasti žili usadlým životom. Zaoberali sa prevažne roľníctvom. Pestovali všetky druhy obilnín, strukovín, olejniny, ovocie, zeleninu, chovali ošípané, hydinu, ovce, rožný dobytok a kone. Dôležitú zložku obživy tvorilo rybárstvo, poľovníctvo, pri ktorom okrem potravy získavali kožušiny, a lesné včelárstvo (brtníctvo). Pracovné nástroje si zhotovovali z dreva i zo železa. Zachované nástroje i výrobky svedčia o tom, že Slovania mali vyspelé kováčstvo, tesárstvo i hrnčiarstvo. Iné remeslá sa oddelene ešte nevyskytovali, pretože odev, obuv a väčšinu výrobných nástrojov si vyrobili v domácnosti, po domácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň a kosť. Pôdu obrábali hákom alebo radlom (dreveným, neskôr železným). Polia, ktoré získali klčovaním, obrábali motykou. Poľnohospodárstvo bolo extenzívne, pravdepodobne cyklické, čo znamenalo, že polia striedavo obrábali a striedavo nechali ležať úhorom – tzv. dvojpoľný systém. Svedčí to o pomerne riedkom osídlení. Pôda bola spoločným vlastníctvom celého rodu (občiny) a staršina rodu ju každoročne rozdeľoval medzi jednotlivé rodiny žrebovaním.
Keramiku modelovali ručne (nepoznali hrnčiarsky kruh), avšak bola starostlivo vypracovaná. V neskoršom období povrch keramických nádob zdobili vlnovkami. Táto keramika dostala názov pražský typ podľa prvého známeho náleziska. Od konca 5. A začiatku 6. Storočia bola rozšírená od Ukrajiny až po stredné Nemecko a od Bulharska, Grécka, Malej Ázie až po južné Poľsko. Zasahovala do dolného Rakúska, na juhovýchodnú Moravu a na západné Slovensko. Spoločenské zriadenie Slovanov
Základom spoločenského zriadenia slovanských kmeňov v 8. – 9. storočí bol patriarchálny rod, ktorý spravoval volený staršina. Na čele kmeňov stáli náčelníci, ktorých volili rodoví staršinovia. Pri správe kmeňa pomáhala náčelníkovi rada staršinov a ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa (veča). V čase vojnového nebezpečenstva si príbuzné kmene volili spoločného vojvodu pre združené kmene, pre kmeňový zväz. Neskôr sa aj cudzinec mohol stať členom občiny a rodu, čo naznačuje, že občina už nebola príbuzenským, ale územným spoločenstvom. Roľníci žili v nechránených osadách, ktoré pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb. Príbytky mali jeden priestor (zriedkavejšie i viac), čiastočne vhĺbený do zeme. V blízkosti obytných chát boli vyhĺbené jamy na uskladnenie obilia so špeciálne upravenými stenami.