Slovanské chaty mali zrubové steny, prípadne steny z prútia vymazané hlinou, niekedy aj vypálenou. Strechy boli ľahké, mali sedlový tvar. V príbytkoch býval kamenný krb, umiestnený v rohu, zriedkavejšie hlinená pec alebo otvorené ohnisko. Rodiny boli monogamné, o čom svedčia neveľké príbytky s rozmermi od 3 x 3 do 4 x 4 m. Iba náčelníci a príslušníci vládnucej vrstvy mali viac žien, tak ako bolo zvykom u iných vtedajších etník. Slovania verili v záhrobný život. Prírodné úkazy ako slnko, blesk, hrom, smrť pokladali za nadprirodzené bytosti. Pohreb u starých Slovanov
Slovania spaľovali svojich mŕtvych (žiarový rítus) a nespálené zvyšky kostí spolu s popolom ukladali do urien alebo do plytko vyhĺbených jám. Nad ne navŕšili nevysoké mohyly. Už v najstarších dobách sa nad hrobom konala tryzna (pohrebná slávnosť) a hostina zvaná strava.
Vpád Avarov
V roku 568 vtrhli do Podunajskej nížiny bojovní kočovníci Avari. Slovania ich nazývali Obrami. Avari zaujali stred Podunajskej nížiny. Stredisko ich náčelníka – kagana Bajana bolo (okolo roku 576) v okolí dnešného Debrecína. Avari nemali spoločnú hospodársku základňu, spoločnú kultúru, ani spoločný jazyk. Bohatstvo získali podmanením iných kmeňov a lúpežnými výpravami a jeho hodnotu i množstvo zvyšovali ešte väčšmi vymáhaním poplatkov od podmanených kmeňov. Avarská ríša (podobne ako Hunská ríša sto rokov predtým) nebola pevným štátnym útvarom, ale zoskupením kmeňov, ktoré dovedna držala iba vojenská sila. Stavali si kruhovité zemné opevnenia (hrinky). Z dunajskej nížiny Avari podnikali lúpežné výpravy do okolitých krajín. Severnými susedmi Avarov boli naddunajskí Slovania. O ich bojoch s Avarmi až do rokov 623 – 624 nemáme zachované písomné správy, je však isté, že bránili Avarom prenikať severnejšie do údolí slovenských riek. Archeologické nálezy dokumentujú pobyt Avarov na južnom Slovensku od Devínskej brány, v Poiplí až po Východoslovenskú nížinu. Sú to slovansko-avarské pohrebiská s hrobmi avarských bojovníkov i slovanských roľníkov. Tejto zvláštnej symbióze zodpovedajú aj správy neskorších kronikárov, ktorí opisovali podriadenie slovanských kmeňov Avarom. Tí Slovanov využívali v bojoch proti okolitým národom a pri útoku proti nepriateľovi ich stavali do dvojitých šíkov (befulci).
Na zač. 7. st., keď chceli zavŕšiť svoj dlhotrvajúci boj s Byzantskom a zabezpečiť si nadvládu nad obyvateľstvom Balkánu a celej Karpatskej kotliny, ešte viac sa obohatiť a upevniť svoje panstvo na obsadených územiach, boli Avari pod hradbami Konštantínopolu porazení. Táto porážka sa stala signálom k boju slovanských kmeňov.