Dokazuje to nepretržitú kontinuitu slovanského osídlenia od príchodu Slovanov a predpoklad, že Pribinovo a Mojmírovo kniežatstvo a neskoršia Veľkomoravská ríša vznikli v tom priestore, kde kedysi existovala Samova ríša. Historickou záhadou ostáva neznámy hrad Vogatisburg. Českí a nemeckí historici hľadali toto hradisko niekde na česko-nemeckom pohraničí, pretože aj centrum Samovej ríše predpokladali niekde v Čechách. V Čechách však Avari neboli, české kmene nemali dôvod povstať proti avarskej nadvláde a zaiste ani neprišli s nimi do styku. Čiara slovansko-avarského osídlenia sa tiahla v okolí Devínskej brány, Bratislavy, západného a južného Slovenska ďalej na východ. Tu sa odohrávali boje s avarskými útočníkmi a tu žili aj Slovania, podrobení Avarom (slovansko – avarské pohrebiská). Iní historici hľadali Samovu ríšu v Korutánsku, čo takisto nebolo správne. Mohla to byť Bratislava, Devín či pozostatky starovekého Carnunta neďaleko Hainburgu, ale aj hociktorý hrad či hradisko v blízkosti Dunaja.
Zmeny v spoločenskom zriadení
Zápas s Avarmi a Franskou ríšou posilnil nadradené spoločenské postavenie náčelníkov – veľmožov, starešinov i bojovníkov. Roľníci začali uznávať nadvládu veľmožov. Časť svojich produktov odvádzali veľmožom a ich vojenským družinám, ktoré ich za to chránili pred nepriateľskými útokmi, a tak postupne vzniká majetková nerovnosť. Najmocnejší z veľmožov – knieža – považoval bývalé kmeňové vlastníctvo pôdy za vlastníctvo kniežacieho rodu. Keď sa dôležité kmeňové funkcie súdnictva, správy a vojenstva začali dediť a nositelia týchto funkcií museli brániť svoje majetky i funkcie pred inými príslušníkmi kmeňa, začínal sa formovať štát.
Pribinovo kniežatstvo v Nitre – prvý štátny útvar našich predkov
Po zániku Samovej ríše nemáme písomné doklady o živote na našom území. Archeologické nálezy ukazujú, že v 7. – 8. storočí sa na Slovensku rozvíjala výroba železných nástrojov; popri kováčstve a kovotepectve vzniklo nové odvetvie – kovolejárstvo. Tieto techniky spracovania kovov sa uplatnili tak pri výrobe nástrojov a zbraní, ako aj v šperkárstve. Od začiatku 7. storočia sa rozširovala výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu. Na umeleckých výrobkoch vidieť cudzie vplyvy (byzantské, čiernomorské, franské), čo svedčí o vzájomných stykoch a obchodnej výmene. Na severe Slovenska (Orava, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš), teda tam, kde priamy vplyv Avarov nezasahoval, existovali opevnené hradiská s rozvinutou remeselnou výrobou. Podobný rozvoj zaznamenalo aj poľnohospodárstvo, o čom svedčia nálezy kosákov, častí pluhov (lemešov a čeresiel), ako aj kamenných žarnovov na mletie obilia. Avarskú nadvládu rozvrátili na konci 8. storočia výpravy franského panovníka Karola Veľkého.