referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Fedor
Štvrtok, 15. apríla 2021
Veľká Morava
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: julkakapuletka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 088
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12.3
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 20m 30s
Pomalé čítanie: 30m 45s
 

To umožnilo slobodnejší vývoj najmä na juhozápadnom Slovensku, ktoré bolo hospodársky najvyspelejšou a najľudnatejšou oblasťou. Niekedy začiatkom 9. Storočia práve tu vznikol nadkmeňový útvar s centrom v Nitre. Jeho hranice na západe tvorili hrebene Malých a Bielych Karpát, na juhu Dunaj a pohorie Matra. Zasahoval do Turca, Gemera, Novohradu a azda aj do Spiša. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme. Historické pramene dokazujú, že okolo roku 828 dal knieža Pribina postaviť na svojom majetku v Nitre kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám pri jeho ceste do Panónie. V tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, i keď sám Pribina ešte nebol pokrstený. V oblasti riek Moravy a Dyje sa vytvorilo druhé kniežatstvo, ktorého vládcom bol Mojmír. Roku 833 Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo a Pribina so svojou družinou (asi 500 mužov) ušiel do Zadunajska. Uchýlil sa k Ratbotovi, vládcovi Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše. Pribina spočiatku hľadal spojenectvo u Bulharov a u chorvátskeho kniežaťa Ratimíra, nakoniec však pochopil, že samostatnú existenciu mu umožní iba spolupráca s Franskou ríšou. Na rozkaz nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca bol vyučený vo viere a pokrstený v kostole sv. Martina na mieste zvanom Treisma, na dvorci patriacom k salzburskej stolici (diecéze). Ako léno dostal (846/847) územie okolo Blatenského jazera (Balaton v Maďarsku), kde vystaval pevnosť Blatnohrad a asi 30 kostolov. V Pribinovom kniežatstve už vládli feudálne vzťahy. Boli tu poddanské osady patriace slovienskym a bavorským veľmožom, ako aj nemeckým kláštorom a salzburskému arcibiskupstvu.
Spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva vznikol v roku 833 štátny útvar, ktorého západnou hranicou bola Českomoravská vysočina, južnou Dunaj, severnou hrebene Jeseníkov a východnú hranicu tvorila Matra a neskôr rieka Tisa. Tento štátny útvar byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos pomenoval Veľkou Moravou. Knieža Mojmír I. sa usiloval zbaviť franskej nadvlády, a preto v roku 846 napadol kráľ Ľudovít Nemec Veľkú Moravu. Zosadil knieža Mojmíra I. a dosadil jeho synovca Rastislava. Z toho vyplýva, že Franská ríša považovala moravského vládcu za svojho vazala a toto územie za svoju záujmovú sféru. Dokazuje to aj prítomnosť Moravanov na ríšskom sneme vo Frankfurte v roku 822, kde sa popri nich spomínajú polabskí Slovania, české kmene a posledný raz aj Avari ako etnická skupina.
Po nastúpení na moravský kniežací stolec Rastislav spočiatku udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Veľká Morava SOŠ 2.9305 1208 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9656 469 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9624 1814 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9041 331 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9706 621 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9861 1507 slov
Veľká Morava SOŠ 2.9365 1814 slov
Veľká Morava SOŠ 3.0000 1509 slov
Veľká Morava GYM 2.9185 327 slov
Veľká Morava 2.9446 1813 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.