Konštantín bol významným vedcom, ktorý z poverenia byzantského cisára už predtým plnil diplomatickú i christianizačnú misiu v Samare pri Bagdade a u Kozárov (Chazarov) na Kryme. Ešte pred odchodom na Moravu zostavil slovanské písmo – hlaholiku, ktorá pozostávala z minuskulných litier gréckej abecedy, a doplnil ho ďalšími písmenami pravdepodobne z hebrejskej a samaritánskej abecedy. Súčasne urobil preklady niektorých častí Svätého písma do jazyka Slovienov, ktorý mohol poznať už zo Solúnu. Okrem prekladov bohoslužobných kníh napísal spis o objavení ostatkov sv. Klimenta na Chersone, pochvalnú reč na počesť sv. Gregora naziánskeho, kánon na počesť sv. Demetra Solúnskeho a ďalšie diela. Významným teoretickým dielom je Proglas. Je to predhovor k evanjeliáru, ktorý vysvetľuje zásady prekladania z gréčtiny do slovienčiny, má však aj vysokú umeleckú hodnotu. Metod (asi 815 – 885) študoval právo v Konštantínopole, neskôr bol opátom v kláštore. Za kňaza a biskupa bol vysvätený až v Ríme. Pomáhal bratovi v prekladoch bohoslužobných kníh. Okrem toho preložil byzantské cirkevné právo – Nomokánon. Aplikáciou byzantských právnych noriem vytvoril zbierku svetských právnych predpisov známu ako Zákon sudnyj ljudem, v ktorej sa odrazili aj domáce tradície. Metod napísal aj spis Napomenutia vladárom a Príkazy sv. otcov.
Konštantín a Metod prišli na Moravu v lete 863. Hneď po príchode založili učilište na výchovu kňazov, na ktorom okrem teológie, hudby a gramatiky vyučovali aj hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku. Predpokladá sa, že učilište bolo na Rastislavovom dvore alebo v jeho blízkosti (Mikulčice alebo Staré Město pri Uherskom Hradišti). Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi ich obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja v polovici roku 867 vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Po ceste sa zastavili v Blatenskom kniežatstve u Koceľa. Ten pripojil k ich sprievodu ďalších 50 žiakov čakajúcich na vysvätenie.
Keď bratia prišli do Benátok, vo verejných dišputách obhajovali sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom. V Benátkach sa zdržali asi tri mesiace. Je možné, že ešte uvažovali aj o ceste do Konštantínopola, ak by cesta do Ríma nebola úspešná. Tu ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. Keďže medzitým zomrel, prijal ich na Vianoce 867 nový pápež Hadrián II. Priniesli mu relikvie pápeža Klementa I. (92 – 101), ktoré objavili pri Chersone. Po preskúmaní bohoslužobných kníh napísaných v slovienskom jazyku ich pápež schválil symbolickým položením na oltár baziliky Santa Maria Maggiore. Počas pobytu v Ríme Konštantín chorľavel.