Reformátor a zakladateľ evanjelickej cirkvi. Profesora teológie Martina Luthera ( 1483 – 1546 ) označovali za revolucionára proti svojej vôli. Keď sa presvedčil, aký rozpor panuje medzi ideálmi pôvodného kresťanského učenia a realitou rímskej pápežskej cirkvi, stal sa reformátorom. Založil novú kresťanskú cirkev a zároveň sa pričinil aj o vnútornú obrodu katolíckej cirkvi. Na ríšskom sneme v meste Worms odmietol odvolať svoje učenie. Luther : Nedostal som sa do tejto pevnosti pre nejaké pochabé výčiny a úklady. 31. októbra 1517 zverejnil mladý augustiánsky mních Martin Luther svojich 95 téz proti kupčeniu s odpustkami – dnes sa pokladá za legendu, že by ich bol pribil na dvere wittenberského zámockého kostola. Urobil to ako veriaci katolík a až neskôr si uvedomil, že sa už v tejto chvíli začal rozchod s rímskou cirkvou. 15. júna 1521 uzavrel Rím proces proti Lutherovi ako kacírovi a zaslal mu bulu, v ktorej mu hrozí, že ho dá do kliatby, ak do 60 dní neodvolá svoje učenie. Lutherova odpoveď však bola taká, že bulu 20. decembra toho istého roku pred wittenberskou Elsterskou bránou spálil. Už tri roky predtým pápežský legát Cajetan vypočúval Luthera na Augsburskom ríšskom sneme a spýtal sa ho, či je skutočne kacír. Keďže Luther trval na svojich spisoch, Cajetan radil, aby tvrdohlavca exkomunikovali. Bezvýznamné mestečko Wittenberg malo v tom čase sotva dvetisíc obyvateľov. Na nedávno založenej univerzite neštudovalo ešte ani dvesto študentov. A predsa ! Keď tu 31. októbra 1517 Dr. Martin Luther, profesor teológie na menovanej univerzite, uverejnil svojich 95 téz proti kupčeniu s odpustkami započala sa nová éra. Tézy boli preložené z latinčiny do nemčiny a vytlačili ich v podobe letáka vo všetkých väčších mestách. Čoskoro bolo všeobecne známe, z čoho obžalúva dovtedy neznámy mních rímskeho pápeža a mocnú katolícku cirkev. Už desaťročia to vrelo pod povrchom : bolo cítiť nielen mravné rozhorčenie nad nie najkresťanskejším životom niektorých mníchov, kňazov, prelátov a kardinálov, ale aj hlboko náboženskú nespokojnosť, a s tým sa cirkev, ktorá klesala na úroveň čisto formálnej inštitúcie, už nevedela vyrovnať. Prejavom úpadku boli odpustky, ktoré sa predávali na každom rohu a jarmoku, a zisk z nich plynul do cirkevných pokladníc.