Martin Luther životopis
Reformátor a zakladateľ evanjelickej cirkvi. Profesora teológie Martina Luthera ( 1483 – 1546 ) označovali za revolucionára proti svojej vôli. Keď sa presvedčil, aký rozpor panuje medzi ideálmi pôvodného kresťanského učenia a realitou rímskej pápežskej cirkvi, stal sa reformátorom. Založil novú kresťanskú cirkev a zároveň sa pričinil aj o vnútornú obrodu katolíckej cirkvi. Na ríšskom sneme v meste Worms odmietol odvolať svoje učenie. Luther : Nedostal som sa do tejto pevnosti pre nejaké pochabé výčiny a úklady. 31. októbra 1517 zverejnil mladý augustiánsky mních Martin Luther svojich 95 téz proti kupčeniu s odpustkami – dnes sa pokladá za legendu, že by ich bol pribil na dvere wittenberského zámockého kostola. Urobil to ako veriaci katolík a až neskôr si uvedomil, že sa už v tejto chvíli začal rozchod s rímskou cirkvou. 15. júna 1521 uzavrel Rím proces proti Lutherovi ako kacírovi a zaslal mu bulu, v ktorej mu hrozí, že ho dá do kliatby, ak do 60 dní neodvolá svoje učenie. Lutherova odpoveď však bola taká, že bulu 20. decembra toho istého roku pred wittenberskou Elsterskou bránou spálil. Už tri roky predtým pápežský legát Cajetan vypočúval Luthera na Augsburskom ríšskom sneme a spýtal sa ho, či je skutočne kacír. Keďže Luther trval na svojich spisoch, Cajetan radil, aby tvrdohlavca exkomunikovali. Bezvýznamné mestečko Wittenberg malo v tom čase sotva dvetisíc obyvateľov. Na nedávno založenej univerzite neštudovalo ešte ani dvesto študentov. A predsa ! Keď tu 31. októbra 1517 Dr. Martin Luther, profesor teológie na menovanej univerzite, uverejnil svojich 95 téz proti kupčeniu s odpustkami započala sa nová éra. Tézy boli preložené z latinčiny do nemčiny a vytlačili ich v podobe letáka vo všetkých väčších mestách. Čoskoro bolo všeobecne známe, z čoho obžalúva dovtedy neznámy mních rímskeho pápeža a mocnú katolícku cirkev. Už desaťročia to vrelo pod povrchom : bolo cítiť nielen mravné rozhorčenie nad nie najkresťanskejším životom niektorých mníchov, kňazov, prelátov a kardinálov, ale aj hlboko náboženskú nespokojnosť, a s tým sa cirkev, ktorá klesala na úroveň čisto formálnej inštitúcie, už nevedela vyrovnať. Prejavom úpadku boli odpustky, ktoré sa predávali na každom rohu a jarmoku, a zisk z nich plynul do cirkevných pokladníc.
Hneď prvá z Lutherových wittenberských téz poukazovala na to, že sa peniaze bohorúhačsky kladú na jednu rovinu s odpúšťaním hriechov : Keď náš pán a učiteľ Ježiš Kristus hovoril : Čiňte pokánie !, tak chcel, aby celý život veriacich bol pokáním. Aký to bol človek, ktorý sa opovážil postaviť proti pápežovi a cirkvi ? Keď sledujeme jeho životnú dráhu, sotva nájdeme jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Narodil sa 10. novembra 1483 v Eislebene, v Harzi. Jeho otec bol baník a neskôr sa stal majiteľom malého banského podniku. Pôvodne mal študovať právo. Rodina sa chcela cez neho sociálne povzniesť. Len čo však prišiel na vysokú školu do Erfurtu, nečakane prerušil štúdium a stal sa mníchom. Keď raz za búrky udrel blesk tesne vedľa neho, zaprisahal sa, že vstúpi do kláštora. Na toto rozhodnutie muselo v Lutherovi dozrievať dávno predtým, bol totiž od prírody tak hlboko nábožensky založený, že si ho ozaj ťažko možno predstaviť ako svetského človeka. Od následného legendárneho pribitia wittenberských téz ho vtedy delilo ešte dvanásť rokov, no výsledný revolučný výbuch pomaly narastal, a to v náboženskej, nie morálnej oblasti, aj keď si to Luther sám uvedomil až neskôr. Z Písma Svätého, ktoré študoval, sa mu neodbytne vynárali dva hlboké poznatky : po prvé, že človek vo svojej nedokonalosti a hriešnosti môže dosiahnuť spasenie len z Božej milosti, po druhé, že človek môže predstupovať pred tvár Božiu sám a nepotrebuje na to ako sprostredkovateľa kňaza, ani pápeža. Jedine z Písma Svätého sa dozvie pravdu Božiu, všetky nariadenia cirkvi a koncilov sú proti Písmu nedokonalé, ba ničotné. Lutherove tézy sa v celom Nemecku stretli s vrelým súhlasom. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa konečne začína vytúžená, hlboká reforma cirkvi. Rozvinuli sa dišputy medzi Lutherom a ďalšími teológmi, odznievali veľké kázne z úst reformátorov, ktorí sa pridali k Lutherovi.
|