Dokonca aj katolícky vojvoda Juraj predstupil, aby dal najavo rozhorčenie. „Tretia skupina,“ pokračoval Luther, „obsahuje útoky na súkromné osoby. Priznávam, že som bol ostrejší, ako prislúcha môjmu stavu, ale nie som súdený podľa svojho života, ale pre učenie Krista, a ani týchto kníh sa nemôžem zrieknuť bez toho, aby som nezvyšoval tyraniu a bezbožnosť. Keď Kristus stál pre Annášom, povedal: „vydaj svedectvo.“ Ak náš Pán, ktorý sa nemohol mýliť, vyslovil túto žiadosť, prečo nesmiem ja, taký biedny červ, žiadať, aby ma usvedčili z chyby na základe evanjelií a kníh prorokov? Ak mi ukážu, v čom sa mýlim, ja prvý hodím svoje knihy do ohnňa. Upozorňovali ma na rozbroje, ktoré sú plodom môjho učenia. Na to môžem odpovedať iba slovami Pána: „Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“ Ak je náš Boh taký prísny, dbajme na to, aby sme nerozpútali záplavu vojen, aby panovanie Karola, tohto vznešeného mladého muža, nebolo neblahé. Vezmime si ponaučenie z príkladov faraóna, babyloneského kráľa a kráľov Izraela. Veď je to Boh, kto mätie múdrych. Musím kráčať v bázni Božej. Nevravím to preto, aby som sa priečil, ale preto, lebo nemôžem ujsť pred povinnosťou voči svojim Nemcom. Zverujem sa do rúk Vášmu Veličenstvu. Kiež by ste nedovolili, aby vás moji protivníci prinútili zmýšľať o mne zle bez príčiny. Dohovoril som.“

Eck sa ozval: „Martin, nedostatočne si rozlíšil svoje knihy. Tie prvé boli zlé a druhé ešte horšie. Tvoja prosba, aby sa ti vyčítali chyby na základe Svätého písma, je taká, akú predkladajú všetci kacíri. Nerobíš nič iné, len opakuješ bludy Wyclifa a Husa. Ako len židov a moslimov uvedie do vytrženia, keď budú počuť kresťanov diskutovať o tom, či sa po celé tie roky mýlili! Martin, ako si len môžeš namýšľať, že ty jediný chápeš zmysel Svätého písma? Či kladieš svoj úsudok nad úsudok takého množstva vynikajúcích mužov a tvrdíš, že vieš viac než oni všetci dokopy? Nemáš právo pochybovať o najsvätejšej ortodoxnej viere, ustanovenej Kristom, dokonalým zákonodarcom, hlásanej po celom svete apoštolmi, spečatenej krvou mučeníkov, potvrdenej svätými koncilmi, sformulovanej cirkvou, v ktorú až do smrti verili všetci naši otcovia a ktorú nám zanechali ako dedičstvo, a o ktorej nám teraz pápež i cisár zakázali diskutovať, lebo inak by diskusia nemala konca. Pýtam sa ťa, Martin – a odpovedz úprimne a bez vytáčok – zriekaš sa, či nezriekaš svojich kníh a bludov, čo obsahujú?“ Luther odvetil: „Keďže si Vaše veličenstvo a vaše milosti želajú jednoduchú odpoveď, odpoviem bez okolkov.