Halštatské hradisko na Molpíri je pre nás niečo podobné ako pre Talianov Pompeje


Hradisko na Molpíri zo staršej doby železnej bolo síce známe už od konca 19. storočia, ale až rozsiahly plošný odkryv ukázal, že patrí medzi najvzácnejšie pamiatky svojho druhu v strednej Európe. Je to kruté povedať, ale náhly, katastrofický zánik osady (jedna z verzií hovorí ,,iba‘‘ o prudkom požiari, ktorý vznikol od niektorej z radu pecí na sušenie obilia), a jej vyše dva a poltisícročná konzervácia pod hlinou a kamením má pre poznanie prehistórie nášho územia podobný význam ako Pompeje pre Talianov. V chatách ležali obhorené kostry ich obyvateľov a obrovské množstvo predmetov dennej potreby, ba i hlinené sošky bôžikov a keramické zásobnice s objemom päťdesiat až sedemdesiat litrov so zvyškami obilia a strukovín. Zo spúšte, ktorú narobili padajúce krovy a rúcajúce sa múry, sa podarilo zrekonštruovať dvesto nádob a ďalšie črepy zapĺňajú asi tristo veľkých debien. Archeológovia dokonca objavili celý sklad železných predmetov, ako kosáky, zubadlá, kopije, kliny, sekery a podobne. V roku 1990 bola táto mimoriadne vzácna lokalita z obdobia halštatskej kultúry vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Hradiskom vedie náučný chodník s informačnými panelmi. Emotívne nabitú prechádzku je vhodné zavŕšiť návštevou miestneho múzea, ktoré chráni najvzácnejšie molpírske exponáty.
Hradisko na ploche dvanásť hektárov síce nevystrkuje svoje lákadlá tak okato ako dekoratívny pálffyovský zámok oproti, ale určite je pre poznanie dávnych dejín našej vlasti dôležitejšie. Škoda len, že v posledných rokoch nemá trvalú opateru a začína sa strácať v bujnej náletovej vegetácii. Aj viaceré pôvodne upravené objekty by už človek bez nápisu na tabuli jednoducho prehliadol. Napríklad z kultového miesta s obetiskami je už len nenápadná zaviata plošina, na ktorej dominuje akurát výletnícke špekáčikové ohnisko. Molpír (hoci úradne, čo možno ani v samotných Smoleniciach nikto nevie, sa tento vŕšok volá Malá Lateršarna) dokázal chrániť vzácne hradisko vo svojom náručí dve a pol tisícročia, azda to bez našej pomoci ešte chvíľu zvládne. Tak či tak je však rozumné výlet do tohto čarovného zákutia Malých Karpát radšej nadlho neodkladať. Človek slovenský číta o pyramídach a je uchvátený ich vekom. Pritom približne rovnako starú stavbu má pod nosom, na Molpíri v Smoleniciach. Prah brány, črtajúci sa v strede múra vľavo, vyjazdili pred dva a pol tisíc rokmi kolesá halštatských povozov...