Začiatkom januára 1968 prenikali Severovietnamskí vojaci naspäť v malých skupinách cez hranice na juh, kde sa sústredili v okolí miest a spájali sa opätovne do celkov. Takmer polovica vojakov JVA bola cez sviatky na dovolenkách u svojich rodín, a ani Američania neboli dostatočne pripravení. 30. januára 1968 skoro ráno spustili severovietnamci svoju najrozsiahlejšiu ofenzívu, ktorá sa začala na Nový rok v najväčší vietnamský sviatok. V mestách po celom južnom Vietname prebiehali boje. V Saigone sa rozpútal zmätok ku ktorému sa ešte pridali aj poplašné správy zle informovaných novinárov, takže Amerikou otriasla mylná správa, že sa partizánom podarilo obsadiť Am. ambasádu, správa takmer prerástla do národnej tragédie. Útok na Saigon bol ale veľmi roztrieštený na to aby uspel. Aj v iných mestách prebiehali tvrdé boje. Najmä v cisárskom meste Hue sa útočníci udržali až do konca mesiaca, po tom čo obsadili historické centrum mesta a opevnili sa v starobylej citadele. Iba v Hue bolo zabitých okolo 5 000 partizánov a 600 Američanov a Juhovietnamcov. V meste zahynulo 5 800 civilistov, väčšina z nich bola zastrelená komunistami, ktorí popravili každého, kto podporoval JVA alebo Američanov. Ofenzíva „Tet“ skrachovala behom 2 mesiacov, namiesto všeobecného povstania vyvolala iba odpor ku komunistom. Väčšie boje prebiehali neustále okolo obkľúčeného Khe Sanhu, po jeho odblokovaní chýbalo komunistom v Hanoji ďalších 10 000 súdruhov. Na vojenskej porade v Hanoji naliehal generál Tanh (veliteľ jednotiek SVA na Juhu) na Ho Či Mina, aby zastavil nezmyselné krviprelievanie, pretože na Severe sa už rodilo menej chlapcov než na Juhu zomieralo. Ho Či Min ale iba pokrčil ramenami a prikázal zvýšiť odvody. Po Tanhovej smrti dezorganizované rozpadajúce sa partizánske hnutie krvácalo. Prečesávacie obranné operácie znovu nenechávali komunistom čas na oddych. Väčšina preživších ale ušla do Kambodže. Partizáni sa na mierových rokovaniach ale správali drzo a žiadali odchod všetkých cudzích vojsk z Južného Vietnamu. Navzdory tomu že boli Američania najbližšie k víťazstvu za celú vojnu (aj preto že Ho Či Min roku 1969 zomrel), v Amerike média prezentovali vojnu ako veľkú porážku a apelovali na ukončenie bojov a stiahnutie vojsk. Vôľa ukončiť vojnu stúpla aj po tom, čo sa v Am. tlači objavili dosiaľ utajované správy o vojne. Bol odhalený aj masaker v Mai Lai, osade, ktorú napadlo letectvo napalmom, pretože sa v nej skrývali partizáni, okrem nich ale zahynulo aj množstvo civilistov. Incident spôsobil veľké pobúrenie, ale v skutočnosti nebol ničím neobvyklým.