Keďže bola Vietnamská vojna doslova vojnou v priamom prenose, stali sa zábery napalmom popálených detí vybiehajúcich z horiacej osady symbolom tejto vojny. Menej známou morbídnou záležitosťou boli tzv. „zóny voľného odstrelu“, v častiach krajiny, ktoré kontrolovali partizáni nebolo potrebné žiadať povolenie k paľbe, aj v týchto oblastiach ale žili civilisti. Blížiace sa voľby a verejná mienka tlačili na amerického prezidenta, ktorý bol nútený schváliť odchod Američanov domov. Preto sa od roku 1970 začalo asi pol milióna Am. vojakov postupne sťahovať. Pred odchodom ale stihli ešte 2 krát odvrátiť porážku Juhu. A to roku 1970 inváziou do pohraničných oblastí Kambodže, kde sa po prvý krát mohli Američania pomstiť partizánom a prenasledovať ich na vlastnom území. Americká verejnosť bola pobúrená, pretože vojna zasiahla údajne neutrálnu krajinu. Prezident preto na tlačovej konferencií oznámil, že Am. vojská preniknú iba 30 km do vnútrozemia. To ale okamžite využili partizáni a stiahli sa za toto 30 km pásmo, kde boli v bezpečí. Tí partizáni, ktorých zachránili nespokojní pacifisti z Ameriky sa onedlho vrátili naspäť do Vietnamu, kde mohli zabíjali ďalších Američanov. Posledný krát sa Američania angažovali v tejto vojne roku 1973, keď americké letectvo zvrátilo priebeh „Jarnej invázie“ partizánov do Južného Vietnamu. Tí už iba vyčkávali na odchod Američanov. Juh nebol schopný brániť sa bez podpory perfektne vyzbrojených odvážnych Američanov. Zostalo iba 10 000 poradcov a časť leteckých síl. Američania spolu s partizánmi ešte pred svojím odchodom uzatvorili v Paríži zmluvu o ukončení bojov vo VR, no v podstate jej podpísali rozsudok smrti, pretože partizáni nikdy neplánovali túto dohodu dodržiavať. Vietnamský problém zmietla nová vláda vo Washingtone pod stôl. A tak v marci roku 1975 komunisti mohutným útokom cez Centrálnu Vysočinu rozdelili juh vo dve. A jednotlivé ohniská odporu behom 2 mesiacov pokorili. Cez tieto dva mesiace bol v celom Vietname totálny chaos. Americké námorníctvo ale stihlo evakuovať väčšinu Američanov a okolo 10 000 Vietnamcov. Poslednými padlými Američanmi v tejto vojne boli dvaja príslušníci Námornej Pechoty, ktorý strážili veľvyslanectvo počas jeho evakuácie, ani jeden z nich nemal viac ako 18 rokov. Poslední demokraticky zmýšľajúci vlastenci sa bránili na leteckej základni blízko Saigonu. Táto jednotka výsadkárov bola poslednou hŕstkou brániacich sa, bojujúcich až do konca. 1. mája 1975 bol dobytý Saigon. Zlúčením VDR a VR roku 1976 vznikla VSR.