Dejiny starovekého Grécka

Znaky antického spôsobu výroby

-prímorské štáty, blízko staroorientálnych štátov, premena občinovej držby pôdy na individuálne - súkromné vlastníctvo; hospodársky charakter nebol výlučne poľnoh., ale rozvoj aj remesiel a obchodu, majetková a spoločenská nerovnosť, otrokárstvo - využitie otroka ako hlavnej pracovnej sily v poľnoh., remeslách.. Štáty v oblasti Stredomoria

Fenícia:

vzniklo tu niekoľko mestských štátov (Tyros, Sydón, Byblos); rozvinuté moreplavectvo (pyrátstvo a obchod: sklo, želez. výrobky, víno, drevo ); zakladanie kolónií a obchodných osád (faktorií) pozdĺž pobrežia stredozem. mora; hláskové písmo (ovplyvnilo grécke a latinské písmo)

Palestína:

osídlená židovskými kmeňmi, okolo r. 1000 pnl bolo vytvorené jedn. kráľovstvo (zjednotiteľ - kráľ Dávid; hl. mesto - Jeruzalem); neustále nájazdy z Eg. a Mez.; náboženstvo - monoteizmus (viera v 1 Boha - Jahve), posvätná kniha (židovského, neskôr kresť. náb.) - Starý zákon (Biblie). Kráľ Šalamún. Kréta:

Prvá európska civiliz. na zač. 3.tis. pnl; rozmach na zač. 2.tis. pnl; obchodné styky s Egyptom, Mezop. a ázijskými št.; MINOJSKÁ KULTÚRA - (objaviteľ Ewans) centrá Knossos a Faisstos - Labyrinty (paláce, bludiská) slúžili na náboženské účely, vysoká úroveň: kanalyzácia, vodovody, splachovacie záchody. Kultúra: našli sa hrnč. výrobky zdobené rastlinnými a živočíšnými (morskými) motívmi; fresky: muži zobrazovaní tmavšie, v sochárstve často naturalizmus, bronzové sochy; Písmo: časť vylúštená;

Chetitská ríša:

na území Malej Ázie, viedli tadiaľ obchodné cesty , klinové písmo - rozlúštil B. Hrozný. Grécko

Prírodné podmienky na juhu Balk. polostrova: subtropické vlhké podnebie, hornatá krajina s členitým pobrežím, prírodne rozdelená na sev., stredné a južné Grécko. Zamestnanie obyvateľstva: pastierstvo, rybolov, prímorský obchod.
Osídlenie Grécka: a) Iónovia b) Achájovia c) Dórovia
Ako prví osídlili Grécko(juh) Achájcovia, poľnohospodári a remeselníci, ktorí prevzali výdobytky minojskej kultúry, vytvorili MYKÉNSKU KULTÚRU (1620-1200 pnl) stredisko - Mykény (juž.

Gr.), objaviteľ Schliemann; znaky: Kyklopské stavby - z kvádrov bez spájania, obkolesené hradbami, šachtovité a kopulovité hrobky - zlaté posmrtné masky, sošky, bronzové zbrane; Pamiatky: Priamov poklad, Atreova hrobka, Levia brána v Mykénach
Iónovia sa stretli s egejskou kultúrov, prúd gréckeho sťahovania ukončili Dórovia,

bojovné kmene, ktoré rozvrátili Mykénsku kultúru.

Homérska doba(1200-800 pnl)

vedomosti máme z homérových diel Ilias a Odysea), rozklad rodového zriadenia vzniká vojenská demokracia moc majú bojovníci a vodcovia - bazilejovia (Bazileus - kráľovstvo), patriarchálne otroctvo, rast majetkovej nerovnosti, rast moci rodovej aristokracie

Archaická doba(800-600 pnl)

v súvislosti s rozvojom výroby vzniká na mnohých miestach mestský štát - polis- zoskupenie dedín okolo akropoly, hornatosť neumožňovala vznik centraliz. štátu; rozvoj obchodu a remesiel (definitívne oddelenie remesiel od poľnoh.) , zavádzanie železa do výroby, začína sa využívať práca otrokov, naturálnu výmenu nahradzuje peňažná, pôda sa stáva individuálnym vlastníctvom. Kolonizácia: 1. vlna - z preľudnených krajov na západné pobrežie Malej Ázie a priľahlé ostrovy. 2. vlna - osídlovanie pobrežie Stredozemného a Čierneho mora (8.-6.st pnl) Príčiny: pôda, odbytištia a surovinové zdroje (pre remes. a obch.)
Dôsledky:
Hospodárska obl.: Poľnoh.- nové plodiny, olivy a vinná réva (pestuje aristokracia a bohatne), roľníci pestujú obilie, zadlžujú sa a aristokracia sa zmocnila ich pôdy a ich predala do otroctva. Obchod, remeslá - získavajú suroviny, bohatnú, využívajú otrokov, obch. a remeselníci proti aristokracii. Sociálne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast počtu otrokov - ant. spôsob výroby. Nové vrstvy bohatí remeselníci a obchodníci.
Politické - politický zápas medzi aristokraciou a DÉMOSOM - ľudom (roľníci bojovali o pôdu, remes. a obchodníci o politickú moc)
Výsledok: Zmena štátneho zriadenia - raná tyrania, vláda jednotlivca s podporou obchodu, remesiel a umenia - pokrokový charakter. Timokracia po rozpade rodového zriadenia vláda všetkých bohatých (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokárska demokracia - všetci slobodní majú práva. Vývoj Atén a Sparty

Atény

územie poľnohospodárstva (nové plodiny), rozvoj remesiel a obchodu, zmeny v sociálnom zložení obyvateľstva: rem., obch., otroci. Politic. zápas v meste: arist. × démos, hrozí občianska vojna, 1. ústupok aristokracie - Drakonove zákony, ale nič nezlepšili.
Solónove reformy (rok 594 pnl) zvolený za najvyššieho úradníka (archonta - najvyšší úrad aristokracie - aeropág) - začala timokracia; rozdelenie obyvateľstva podľa majetku, zrovnoprávnil remes. a obchodníkov s aristokraciou (mohli zastávať najv. úrady), zakázal predávať dlžníkov do otroctva a peniazmi zo štátnej pokladnice vykúpil otrokov, ale nedal im pôdu - nevyriešil otázku bezzemkov.
Peisistratova tyrania - pokrokový charakter, spojil Atény s Čiernym morom - vládol v záujme remeselníkov a obchodníkov, začal prestavbu atén, po jeho smrti zneužili moc jeho synovia a boli vyhnaní.
Kleisténova ústava - položenie pevných základov Aténskej demokracie, moc mali mať všetci slobodní, rozdelil občanov podľa bydliska, ostrakizmus - črepinový súd. obmedzená otrokárska demokracia - len slobodní občania, neplatené úrady - dostupné len bohatým.


Sparta

Južný Peloponéz (obl.

Lakónie), Dóri si podmanili Achájcov, poľnohospodársky chararakter.
Zloženie obyvateľstva:
Vládnuca vrstva - Sparťania(Dórovia)
Vykorisťovaní - Helóti - poľnohospodárski otroci a Perioditi - remeselníci a obchodníci (osobne slobodní)
Forma vlastníctva: štátna, štát prideľoval pôdu aj helótov, zostávali však vlastníctvom státu, Sparťania odvádzali naturálnej dane. Štátne zriadenie: vláda oligarchie (najbohatších vrstiev), na čele štátu dvaja králi, ktorí užívali moc len počas vojny, v mieri: rada starších(Geruzia), 5 úradníkov(eforov). Vojenský spôsob života: Sparťanov bola menšina - potrebovali si udržať moc ; choré a slbé deti odhadzovali, od 7mich rokov návšteva školy - vojenská výchova (lakonické odpovede, zle odetí, bosí, vyhladovaní, 1x do roka ich verejne bili, ale nemohli ukázať bolesť) jadro ich armády: hospliti (ťažkoodenci), výzbroj: brnenie,štít, meč a kopija(2m), vyrovnané rady hosplitov na rovnakej úrovni vytvorili nepreniknuteľnú hradbu - Výbojné vojny, zvíťazíš alebo padneš (vyháňali zbabelcov). Vznik peloponézskeho spolku - hegemónia Sparty, spája vš. mestské štáty na pelop. polostrove. Grécko - perzské vojny

Začiatok klasickej doby(500 - 337 pnl). Príčiny: Peržania začali napádať grécke mestá v Malej Ázii, napadnuté mestá povstali pod vedením mesta Miléty, dobyli Sardi (mesto miestodržiteľa), poprosili o pomoc grékov,ale peržania ich dobyli a chceli využiť zámienku zaútočiť na Grécko
1. Výprava - pod velením kráľa Dárea nedošlo k bitke, stroskotali pri Chalkidikách (mys Atos)
2. Výprava - bitka pri Maratóne(r. 490 pnl), zvíťazili Aténčania pod vedením Miltiada, tradícia Maratónskeho behu (posol); Politický zápas v Aténach - aristokracia na čele s Aristidesom presadzovala pechotu; - obchodníci a remeselníci na čele s Thenistatelom presadzovali vybudovanie vojnového loďstva (víťazstvo)
3. Výprava kráľa Xerxesa (-syn Dárea) r. 480- porážka Grékov pri Termopylách, 300 členná armáda Sparty pod vedením Leonidasa - všetci padli. Bitka pri Salamis - r. 480 námorná bitka, Peržania s veľkými loďami nemôžu manévrovať a prehrali, P-20000 × G - 8000; Peržania prišli do Atén, ale tie vyľudnené. Bitka pri Platajach r. 479 porazenie pechoty Peržanov, ktorí tu ostali, koniec vojny na gréckom kontinente. Príčiny víťazstva: Boj za vlasť × Perzské žold. vojsko; Lepšia výzbroj (zavedenie železa); zjednotenie síl gréc. miest
Aténsky námorný spolok r.478 pnl, Gréci žijúci na ostrovoch a v Malej Ázii pod vedením Atén s cieľom def. poraziť Peržanov. Atény zneužívali svoje postavenie. R. 449 Cyprus - porážka Peržanov


Vyvrcholenie otrokárskej demokracie za Perikla. Hegemónia Atén, zneužívanie spojencov, narastanie vplyvu Atén v Grécku a aj

remeselníkov a obchodníkov - boli za loďstvo.

Nárast vplyvu Tétov a Stratéga
Perikles - stratég (443-429 pnl); Periklove zákony- upravil ústavu, preniesol moc na porotné súdy a ľudové zhromaždenie, platené úrady - vrchol demokracie. Peloponézska vojna

peloponézsky× aténsky spolok (-držaný násilne, štáty nemali vôľu v ňom ostať). Príčiny: Hospodárske - odbytištia a surovinové zdroje;Politické - boj o získanie politickej moci nad celým Gréckom. Striedavé víťazstvá. R. 404 pnl porážka Atén. Príčiny výhry Sparty: 1. Vojenská prevaha (dobudovanie lodstva); 2. Atény strácali spojencov 3. Hospod. úpadok Atén - úteky otrokov. Dôsledok: Hegemónia Sparty nad celým Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnosť ľudu; vznik protispartských spolkov; nastúpenie Macedónie. Macedónsky štát

Prírodne podmienky: hornatá krajina na S Grécka, pastierstvo, keď už Grécko bolo rozvinutý štát tu sa ešte len rozpadalo rodové zriadenie; Otázka prístupu k moru: využívali rozpory medzi gréckymi mestami, najprv porazili súpera potom aj

spojenca.; (Absolutistická forma vlády - kráľ, aristokracia)

Filip II. (359 - 336 pnl)

urýchlennie vývoja Macedónie - preberanie skúseností od Grékov (bol vychovaný v Grécku), využil rozpory medzi gréckymi mestami, zjednocoval ich proti Peržanom, bitka pri Chaironei r.338 pnl - Filip II. porazil ostatné grécke mestá (koniec klasického obdobia), vytvorenie federácie gréckych mestských štátov na čele s Macedóniou, prevzatie od Grékov vyspelých hosp., vojen. a spoloč.výsledkov. Zdokonalenie gréckeho útvaru ťažkoodencov - Macedónska falanga (vojaci v radoch, pred prvým radom 5 kopijí vojakov z ďalšieho radu, za nimi náhradníci). Filip II. zavraždený šľachtou, nebola spokojná s rastúcou mocou kráľa, možno v tom mali ruky Peržania.


Alexander Veľký (336-323 pnl)

syn F2, na trón nastúpil ako 20 ročný, bol žiakom Aristotela. Upevnil si moc v Grécku, potom výpravy do Perzie; r. 334 pnl bitka pri rieke Granike, začína helenistické obdobie. R. 334 pnl bitka pri Issos porážka perzského kráľa (-útek) , osloboditeľ od perzskej nadvlády v Egypte (nesiahol na Bohov) +Sýria, Palestína. Bitka pri Gaugamelách r. 331 pnl - rozhodujúce víťazstvo - obsadil Susy, Perzepolis, Babylon, výpravy do Indie, ale vojaci vyčerpaní a chorí (podnebie) - návrat časť po súši a časť po mori. Centrum v Babylone - tu aj umrel na maláriu; forma vlády despocia, po jeho smrti boj medzi nástupcami: Antigonovci (Gr.+Mac.), Ptolemaiovci (bývalí vojaci - Eg.), Seleukovci (vých. časť). Helenistická kultúra - nadnárodná (gréc.

+ orientálna)


Grécka Kultúra

Klasická doba

grécka kultúra je základom dnešnej, úroveň všeobecnej vzdelanosti: v orientálnych štátoch vysoká negramotnosť (ťažké písma), v Grécku písmo ľahké (24 znakov); pre obchod a remeslá potrebná vzdelanosť, podnietená hosp. rastom.
Zavedenie 1. školského systému - Kalokagathia (krásny + mravný - žiaci od 6 - 18 r.)
Grécka Filozofia - podnietená remesiel a obchodu, dostatok vedomostí na racionálne vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskôr sa začínajú jednotlivé vedy vyčleňovať, obsahuje otázku vzniku sveta:
Ideailisti (bližšie k náboženstvu) najprv vedomie potom hmota
Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdôrazňoval, že svet je súčasťou vesmíru a ten je večný; Demokritos - ”Svet sa skladá z atómov - sú večné, nezanikajú len sa spájajú a rozpadávajú”
Sofisti - učitelia múdrosti, vyučovali: právo, politiku, rečníctvo; učili žiakov vždy si vedieť obhájiť svoju pravdu (subj.)
Sokrates - otázka mravnosti , hlásal povýšenosť vzdelaných (len vzdelaní môžu byť mravní, múdri), Platón - približoval sa k Bohu -pozemský svet je obrazom skutočného svetu ideí; Aristoteles - žiak Platóna, tvrdil, že základ poznania je zmyslové vnímanie, zakladateľ samostatných vedných disciplín (logika, štátoveda...), uznával aj formu aj obsah (aj telo aj duša); vznik Dejepisectva - Herordotos (grécko - perzské vojny) hľadal príčinu v nadprirodzených zásahoch; Tukydides - peloponézska vojna

Architektúra

Monumentálne stavby - základ jednoduchý drevený dom + stĺpy; Stavebný materiál: Drevo, Hlina, Mramor; Stavebné prvky: Stĺp: 1. Dórsky - hlboké žliabky, nemá pätu. 2. Iónsky -3ojitá hrada, zdobený reliéf, päta, tenšie stĺpy, plytšie žliabky 3. Korintský - podobný ako Iónsky, hlava zdobená rastlinným košom. Stavby: Aténska akropola, Odeón - divadlo hudby; od 5. st. pnl plánovitá výstavba miest (námestia, pravouhlé ulice); Sochárstvo - Kameň, vápenec, mramor, bronz, snaha o pravdivé zobrazenie, cieľ - ideál ľudskej krásy, bez vyjadrenia duševných pocitov: Feidias (Socha bohyne Atény, sediaci Zeus), Polykleitos (doryforos - muž s kópiou), Myrón (Discobolos - muž s diskom); Maliarstvo - obrazy sa nezachovali iba mozaiky, maľby na vázach, amfory.
Náboženstvo - nevytvoril sa kňažský stav, náboženské oslavy boli olympíske hry. Literatúra: hlavne lyrická poézia .. Helenistická kultúra

Veda: začala sa špeciálizácia vied (spoločensko - vedných aj prírodovedných); významná pre rozvoj vied bola Alexandrijská knižnica; v oblasti prírodných vied sa rozvíjala fyzika - Archimedes - Teoretické poznatky uplatňoval v praxi; Matematika - Euklides - systematicky utriedil poznatky o geometrii (podľa neho sa vyučovalo do 18.

st.); v Astronómii sa vyslovil názor, že sa Zem otáča okolo Slnka, vypočítanie priemeru Zeme.
Stoicizmus - hlavná otázka osobného života jednotlivca, podľa mravných zásad - Stoická škola - hľadá zmysel života v mravnej dokonalosti, každý si je skaždým rovný a pre každého platia rovnaké zákony
Epikureizmus - hľadá zmysel ľudského života v pocite blaženosti a spokojnosti (zbaveníms a pocitu strachu zo smrti)
Sochárstvo: neprejavuje sa už radosť k životu, ale vystriedal ju pesimistický názor - zobrazovanie starcov a starien (mladosť je dočasná) Architektúra - oprava zničených miest.

Význam helenistickej kultúry je v tom, že presahovala hranioce jedného štátu a národa, prispela k rozvoju vš. helenistických štátov, neustrnuli na danom stupni vývoja (racionálny pohľad na svet)

Zdroj: http://www.kortus.miesto.sk/.