Pás pobrežia pri ústí rieky Nevy, ktorý Peter Veľký dobyl r. 1703 od nepriateľských Švédov, sa nezdal byť príliš cenný. Boli to vlastne bažiny zahalené hmlou, pol roka zamrznuté a tú druhú polovicu pod vodou. V Petrových očiach to bolo však o niečo viac. Rieka ústila do Fínskeho zálivu a bola práve tým prístupom k Baltskému moru, o ktorý Rusko už dlho usilovalo. Na ostrove v delte rieky Nevy sa rozhodol postaviť veľkú modernú pevnosť a prístav, z ktorého bude možné obchodovať s celou západnou Európou a ktorá sa stane dôle-žitou námornou základňou. Podľa povesti vytrhol jednému vojakovi z ruky bajonet, vyryl ním do premočenej zeme štvorec a povedal: „Tu bude stáť moje mesto!“
16. Mája sa začalo s výkopmi. Pevnosť sa mala volať Pevnosť Sv. Petra a Pavla. V prvej časti výstavby bolo treba vyzdvihnúť ostrov nad hladinu mora. Boli naň boli naň navŕšené tony zeminy a následne zatlčené tisíce kolov ako podpora pre budúce stavby. Pri stavbe nemali nevoľníci k dispozícií ani len čakany - jamy často hrabali rukami a hlinu odnášali v košeliach. To, že bolo vojensky prezieravé pevnosť postaviť sa ukázalo v Júli 1703, keď sa na brehoch Nevy vylo-dili Švédi. Peter proti nim viedol šesť plukov a donútil ich k ústupu. Šťastie sa v tejto vojne po ďalších18 rokov prikláňalo striedavo na jednu aj druhú stranu. Ani v najväčšej tiesni sa Peter nevzdal svojo mesta, neskôr pome-novaného Petrohrad alebo Sankt Peterburg. Mesto sa malo stať jeho novým sídlom, resp. hlavným mestom. Blízko k moru do Európy, ďaleko od Moskvy, ku ktorej mal odpor.
Premena Petropavlovskej pevnosti na skutočné mesto znamenalo dlhé roky práce. Spoliehal sa hlavne na svojho architekta Domenica Trezziniho a obrovskú silu roľníkov odvedených na nútené práce. Po dlhý čas bolo mesto jedno obrovské stavenisko. Stavali sa tehelne, vápenky, na drevo na základy sa rúbali celé lesy. Kameň bol natoľko vzácny, že Peter uložil pre každú loď, ktorá vpláva do nového prístavu niesť na palube náklad naj-menej 30 kamenných kvádrov a pre dostavník 3 dlažbové kocky. Ani to však nestačilo. A tak zakázal na území Ruska stavať čokoľvek z kameňa, pod trestom vyhnanstva. Pri stavbe mesta zahynulo najmenej 30 000 ľudí. Ak bola Petropavlovská pevnosť postavená na bažine, St Peterburg bol postavený na kostiach. Nevznikol postupne, ako ostatné Európske mestá, ale vyrástol násilím na rozkaz jediného, človeka. Peter sa síce nad mestom, ktoré sa v r. 1712 stalo hlavným, rozplýval. Bolo však chladné a nehostinné.